VÝSTAVBA VODOVODU A KANALIZÁCIE
V TRENČÍNE V R. 1945 - 2000
Ing.Ivan Bosý
Rok 1945 bol posledným rokom vojny, začiatkom roku sa bojovalo ešte aj na území mesta Trenčín, ale pracovníci, ktorí sa starali o zásobovanie vodou zrejme museli pracovať za každej situácie. Dokladom je aj táto krátka historka z rozsiahlych pamätí doktora Šebáka.
„ V noci z 9. na 10. apríla 1945 dorazili k Trenčínu prvé sovietske prieskumné hliadky od Soblahova a Mníchovej Lehoty a zaujali svoje bojové postavenie na návrší Breziny v blízkosti Calábkovej vily, v hornej časti ulice Priekopy, dnes Partizánskej ulice... Ďalšia skupina sovietskych vojsk postupovala po komunikácii smerujúcej do Trenčína od Soblahova. I keď im v postupe pred Trenčínom sťažovali umiestnené betónové kvádre, protitankové zátarasy a odpor nemeckého vojska, ktoré zaujalo obranné pozície v zákopoch, v guľometných hniezdach, delostrelecká príprava a tanky Sovietskej armády odpor zlikvidovali. Počas týchto bojov sovietsky tank vybočil z cesty a pod jeho váhou sa preborila zem práve na miestach, kde bolo uložené vodovodné potrubie vedúce z prameňa „HUK“ v Soblahove do Trenčína, došlo k jeho narušeniu a zastaveniu dodávky vody do Trenčína. Vzniknutú poruchu na vodovode aj s vyprostením tanku v priebehu troch dní za sporadickej streľby zabezpečil vodovodný majster mesta Jozef Oravec so svojimi pracovníkmi. Vo večerných hodinách 9. apríla 1945 bola oslobodená značná časť Soblahovskej a Cintorínskej ulice. Centrum mesta Trenčín v tom čase bolo ešte v rukách Nemcov. Mestom prechádzali početné ozbrojené nemecké hliadky, ktoré znemožňovali akýkoľvek iný pohyb v meste, to znamená aj mestských poriadkových hliadok a vo vyšších podlažiach domov boli umiestňované guľometné hniezda.“ (1)
Novú kapitolu dejín začíname ukážkou, že vodovod musel fungovať aj v čase katastrof a kríz a pracovníci vodární boli vždy pripravení zasiahnuť. Vodomajster Jozef Oravec pracoval pre mestský úrad od roku 1943. Celý svoj život venoval vodárňam, prešiel vo svojej funkcii všetkými premenami organizácie riadenia vodného hospodárstva. Na jeho živote môžeme ilustrovať zmeny, ktorými prechádzala spoločnosť počas päťdesiatych a šesťdesiatych rokov.
Vodomajster Jozef Oravec - vstup do armatúrnej komory starého vodojemu Pod hradom (2)
Do roku 1951 patrili vodárne pod stavebný odbor mestského úradu. Vedúcim stavebného úradu od roku 1920 až do roku 1945 bol inžinier Odon Blažek. Od roku 1946 bol technickým radcom inžinier Alexander Trailin, ruský emigrant, zememeračský inžinier. Prvé povojnové roky boli venované dokončovaniu stavieb rozostavaných pred vojnou a čiastočne aj počas vojnového obdobia. Najbližšie tri roky budú na najbližšiu dobu poslednými pre súkromné podnikateľské firmy. Samozrejme chvíľu trvalo, kým sa ako tak usporiadali pomery na úradoch, aj keď veľké personálne otrasy sa ešte len blížili. Zatiaľ ešte fungovali súkromné firmy. V júni roku 1945 píše predseda Národného výboru Okresnému národnému výboru, že ešte nemôže predložiť celkové vyúčtovanie za II. etapu kanalizácie na Hornej Sihoti preto, že táto ešte nie je dokončená a na dokončenie stavby bude potrebných ešte „aspoň“ 1 500 000.-Kčs.V auguste sa rozhodlo predsedníctvo Národného výboru vyzvať arch. Romana Jozefčíka, aby pokračoval v zadanej práci na stavbe kanalizácie. Okrem kanalizácie na Hornej Sihoti sa rozhodlo mesto vybudovať aj kanalizáciu na Krížovej ulici, dnešnej Jilemnického ulici, ako podklad slúžil projekt z roku 1939 firmy „Pick a Kowalski“. Tento projekt slúžil až do polovice 60 tých rokov ako základný podklad pri projektovaní a budovaní kanalizácie. V roku 1948 bol vytvorený celoštátny národný podnik ČESKOSLOVENSKÉ STAVEBNÉ ZÁVODY, ktorý pojal najprv do takzvanej „národnej správy“ všetkých podnikateľov v stavebníctve, ako dodávateľov, tak projektantov. Pod „národnou správou“ dokončil ešte staviteľ architekt Jozefčík II. etapu kanalizácie na Hornej Sihoti, firma Posista, slovenské podnikateľstvo stavieb s.r.o. kanalizáciu na Krížnej (dnešnej Jilemnického) ulici a staviteľ architekt Tomek kanalizáciu pred železničnou stanicou.
Rok 1947 a časť roku 1948 boli posledné mesiace slobodného podnikania, posledné akcie súkromných firiem.
V roku 1947 sa začala oveľa významnejšia akcia, týkajúca sa v konečnom dôsledku celého mesta. Podniky a obce na pravej strane Váhu oslovili Miestny národný výbor Trenčín. List pripomína situáciu mesta pred vyše päťdesiatimi rokmi a svojou naliehavosťou oslovuje ešte aj dnes. List je napísaný na hlavičkovom papieri firmy NEHERA. Niekoľko citátov z listu:
„ Podpísané správy podnikov, ústavov a miestne národné výbory obcí tak v mene svojom ako aj v mene obyvateľstva vzrástajúcej oblasti na pravom brehu Váhu dovoľujú si opätovne upozorniť na neudržateľný stav a nebezpečenstvo, ktorému je okrem priemyselného robotníctva vystavený i značný počet obyvateľov pre nedostatok pitnej vody v dôsledku nevybudovania vodovodu v tejto štvrti.
......Prakticky je teda celá štvrť bez úžitkovej vody. Čo to znamená pri počte cca 5000 obyvateľov v sdružených obciach a cca 2.000 obyvateľov ubytovaných v internátoch a obytných budovách závodov, nie je treba rozvádzať...... Národný podnik Nehera, odevná služba, ktorý zásobuje odevami celé Slovensko a sľubne sa rozvíja aj jeho zahraničný obchod, má toho času 1.800 zamestnancov.... mieni započať so stavbou novej štyrposchodovej továrenskej budovy, čím sa počet zamestnancov zvýši na cca 2,000 osôb........Prvá slovenská továreň na droždie, lieh a pokrmové masti zásobuje ¾ územia Slovenska droždím a 23% umelým tukom. K výrobe týchto článkov potrebuje podnik bezpodmienečne zdravotne nezávadnú vodu. Za danej situácii s nezávadnou vodou môže dojsť k obmedzeniu, alebo zastaveniu prevádzky a výroby dnes tak dôležitého potravného článku pri výžive obyvateľstva Slovenska.
Všetky priemyselné podniky a obyvateľstvo z tejto štvrti už viackrát sa domáhaly nápravy aspoň zriadením kanalizácie........ Doterajšie žiadosti zostaly nepovšimnuté s poukazom, že prekážkou vybudovania kanalizácie je neustálený projekt hydrocentrály na Váhu, ako aj to, že nebol ešte vypracovaný všeobecný regulačný plán veľkého Trenčína. Dnes tieto prekážky už nejestvujú, lebo projekt hydrocentrály je už v stavbe a regulačný plán mesta Trenčína je taktiež v hlavných smerniciach vypracovaný.
Preto opätovne poukazujúc na komisionálne pokračovanie dňa 14. t.m. úctivo žiadame, aby mesto dnes už bezodkladne prikročilo k vybudovaniu v prvom rade aspoň kanalizácie, aby nebezpečenstvo rozšírenia epidemických chorôb z nedostatku pitnej vody bolo ihneď odstránené a aby bol terajším a novým podnikom umožnený ďalší rozvoj a rozkvet v prospech národa a štátu. Predpoklady v tomto prípade sú už dané. Očakávajúc pochopenie vo veci sme v dokonalej úcte : (3)
Okrúhle a obdĺžnikové pečiatky Miestnych národných výborov a firiem:
Zásobovanie pravej strany mesta pitnou vodou z ľavej strany bolo v tej dobe nemožné. Oba brehy spájal namiesto cez vojnu z ničeného mosta iba pontónový, cez ktorý nebolo možné previesť vodovodné potrubie. S tým sa uvažovalo až pri výstavbe nového mosta. Na pravej strane Váhu sa v blízkosti mesta nenachádzal žiaden väčší zdroj vody. Vodný zdroj v Kostolnej nebol zachytený a nie je ani do dnešného dňa. Vedenie mesta sa určite zaoberalo otázkou vodných zdrojov, hlavne keď vieme, že sa pripojením okolitých obci na pravej aj ľavej strane Váhu uvažovalo s budovaním „Veľkého Trenčína“. V októbri roku 1948 dostal vodomajster Oravec príkaz začať z prípravnými prácami na zachytávaní vodného zdroja v Selci.
Zachytávacie práce viedol Ing. Neupauer, známy svojim zaujatím pre vodné zdroje a mimo iného aj znalec vodohospodárskej situácie okolia Trenčína. Prameň bol zachytený, ale na svoje využívanie si musel počkať najmenej 15 rokov.
Štôlňa prameňa SELEC I (5)
V roku 1951 prišlo aj k zásadnej reorganizácii vodného hospodárstva, hlavne k prevodu majetku mesta týkajúceho sa vodovodu do správy štátnej organizácie. 1. januára 1951 sa vytvorili z vodohospodárskej služby technických referátov KNV zariadenia štátnej správy nazvané krajské vodohospodárske služby. Rada MNV v Trenčíne „Uznesením“ číslo 230/1951 schvaľuje odovzdanie a prevzatie „vodovodnej a kanálovej siete do správy KVS, složky A, Krajskej vodohospodárskej služby v Bratislave“. Odovzdávali sa nasledujúce „položky“ .
.„ 1./ Sieť vodovodná s príslušenstvom, dve pramenné jímky v Soblahove, prívodného vodovodného potrubia ø 175 mm v dĺžke cca 9.5 km, jednoho vodojemu obsahu cca 50- 175 mm v dĺžke cca 35 km, vodovodných prípojok cca 1.050 kusov, podzemných hydrantov 172 ks a ostatných zariadení z čerpacej stanice na Sihoti s dvoma elektr. čerpadlami a prísl. z jednej studne s ochranným územím.
2./ Sieť kanalizačná tvorí potrubie v dĺžke cca 23 km, ø 30-135/200 cm s prísl. novými dodatočne vybudovanými úsekami s prísl. rozvodnými objektami, prečerpacia stanica pri bitunku s 3. Čerpadlami, prečerpacia stanica pod podjazdom s 2 čerpadlami.
3./ Objekty vodovodné a kanalizačné s prísl. ochranným územím, dľa dodatočného zamerania a pozemnoknižného začlenenia.
4./ Hospodárska, prevádzková a obytná budova na Palackého ulici č.7.
5./ Uskladnený prevádzkový a údržbový material, dľa zvl. Zoznamu.
6./ Zamestnanci od vodovodnej a kanálovej údržby dľa zadelenia.“(4)
V roku 1951 začal vznikať, v marci roku 1952 bol dokončený významný projekt – „Návrh Trenčianskeho skupinového vodovodu“. Projekt má zásadný význam pre koncepciu budúceho zásobovania mesta vodou. To tejto doby sa všetka pozornosť venovala len mestu Trenčín, aj keď jeden z hlavných zdrojov, historicky prvý, prameň HUK sa nachádza mimo katastrálne územie mesta. Prvý krát sa rieši skupina obcí v trase prívodného potrubia, alternatívne sa uvádzajú rôzne vodné zdroje, prvý krát v histórii mestského vodovodu Trenčín sú predložené podrobné hydrotechnické výpočty. Do tejto doby sa potreba vody počítala väčšinou s poukazom na skutočnú spotrebu vody v podobne veľkých mestách, ktoré už mali zavedený vodovod, odhadovala sa priemerná potreba na obyvateľa.
Projekt je vypracovaný s veľkou starostlivosťou, výkresy sú ručne maľované, aj situácie a pozdĺžne profily. Mená projektantov nie sú nikde uvedené, správa a výkresy sú opečiatkované pečiatkou KERAMOPROJEKT s podpisom Ing. Trailina, ktorý v tej dobe v Keramoprojekte v Trenčíne pracoval. V „Podrobnom návrhu“ sú výpočty potreby vody pre celú skupinu obcí. Podľa tohto projektu sa nikdy nestavalo, poslúžil však ako základná idea pre budúci projekt trenčianskeho skupinového vodovodu.
Obal z projektu SKV Trenčín (6)
V polovici päťdesiatych rokov sa začalo s budovaním vodovodu na pravej strane Váhu. V roku 1954 bol už v prevádzke provizórny cestný most, do ktorého bolo uložené vodovodné potrubie profilu 100 mm a to umožnilo vyprojektovať a následne vybudovať vodovod na Bratislavskej ceste a priľahlých uliciach. V Bratislavskej ceste už bolo výhľadovo položené potrubie profilu 250 mm.
V investičnej úlohe, ktorá slúžila ako podklad k ďalšej projektovej dokumentácii sa však konštatovalo že jestvujúce vodné zdroje ( prameň „Huk“, vŕtaná studňa na Hornej Sihoti a Soblahovská „ponorka“ ) nebudú stačiť dodávať požadované množstvo vody a ani pre budúcnosť nie je vyhliadnutý žiadny vodný zdroj, ktorý by stačil na riadne zásobenie pravobrežného územia mesta. Navrhované riešenie sa považovalo za provizórne, obyvatelia mali byť zásobovaní vodou len z výtokových stojanov až do doby vybudovania vodovodu z prameňov v Kostolnej a Selci. V roku 1957 bol dobudovaný definitívny cestný most, v ktorom bolo uložené potrubie profilu 250 mm a je tam do dnešného dňa. Toto dostatočne nadimenzované potrubie umožnilo vyprojektovať a vybudovať vodovodné potrubie aj vo vtedajších obciach Istebník a Orechové. Ešte pred tým sa zvýšil počet studní na Soblahovskej ceste na tri, každá o výdatnosti cca 12 l/s.
Vodovodné potrubia však chýbali aj v uliciach na ľavej strane mesta a predstavitelia mesta sa dožadovali od podniku Zásobovanie vodou a kanalizácie doplnenie vodovodnej a kanalizačnej siete v uliciach mesta. Rozrastajúce sa mesto nútilo jeho predstaviteľov vážne sa zaoberať otázkou zásobovania pitnou vodou. Budovalo sa rozsiahle sídlisko na Soblahovskej ceste, pokračovalo sa s výstavbou na Hornej Sihoti. Vodu požadoval aj rozrastajúci sa potravinársky, odevný ale aj strojársky priemysel.
Rok 1960 priniesol zásadné zmeny v územnom členení republiky, novú ústavu, nový štátny znak a nový názov. Pre vodohospodárov to prinieslo tieto zmeny : bola zrušená Správa vodného hospodárstva a príslušné krajské správy Zásobovania vodou a kanalizácie. Krajské organizácie ZVAK sa zrušili ku dňu 30. júna 1960 . K 1. júlu vznikli nové krajské rozpočtové organizácie KVRIS – Krajské vodohospodárske rozvojové a investičné stredisko a okresné správy OVS – Okresná vodohospodárska správa. Súčasťou okresných správ boli aj správcovia tokov. V Trenčíne vznikla Okresná vodohospodárska správa. Riaditeľom sa stal Ing. Glos a k dispozícii mal 24 technickohospodárskych pracovníkov v dvoch strediskách – Trenčíne a Novom Meste nad Váhom. Vedenie sídlilo na Palackého ulici v budove dnešného Piaristického gymnázia, na opačnej strane ulice. Palackého č. 4 bol hospodársky dvor, kancelárie technikov a byt vodomajstra pána Oravca. Podľa správy, ktorú vypracovalo vedenie v roku 1961 bol stav vodovodu a kanalizácie k roku 1960 neutešený. Spotreba vody vzrástla od roku 1952 na dvojnásobok na 2,46 mil. m3 za rok a zdvojnásobil sa aj počet odberateľov na 1859. Vodné zdroje však zostávali stále tie isté a hlavným problémom bol jeden vodojem nedostatočnej kapacity.
„Vzhľadom na to, že požiadavka na vodu neustále stúpala, bolo potrebné zabezpečiť nové vodné zdroje. Ako provizórium boli vybudované zdroje na Soblahovskej v roku 1954 a to dve studne a v roku 1957 ďalší tretí zdroj. Celková výdatnosť priemerná všetkých troch vodných zdrojov je asi 35 l/sec.
Možno povedať, že zabezpečenosť vo vodných zdrojoch nie je temer žiadna. Obsah vodojemu 400 m3 vyhovoval tak v roku 1930 avšak na dnešnú spotrebu vody nijako nevyhovuje. Preto prevádzka je veľmi namáhavá, tlaky vody v sieti sa často rapídne menia čo má za následok zvyšovanie počtu porúch.
Dnes stojí vodovod pred problémom ako zásobiť nestály rozvoj sídlisk, kde je spotreba vody skutočne vysoká. Pravdepodobne bude potrebné robiť nejaké nové opatrenia na získanie vody ešte do času, kým bude daný do prevádzky prívod vody z prameňov zo Selca. Prvoradou podmienkou je však zabezpečiť osadenie tretej a štvrtej smeny na studniach na Soblahovskej ceste a spustenie CO zdroja do provizórnej prevádzky.“ (7)
Narastajúci tlak na potrebu vody pre rozširujúce sa mesto prinútil znovu oprášiť myšlienku trenčianskeho skupinového vodovodu. Hlavným projektantom sa teraz stal Ing. Ľubomír Podhrázský z Hydroprojektu n.p. Praha, pobočka Brno. Hydroprojekt mal aj závod v Bratislave, tam sa ale viac venovali vodným dielam na Dunaji a Váhu. V roku 2008 spomínal 80 ročný hlavný projektant takto:
Původně to byl Hydroprojekt Praha, pobočky Brno, Ostrava, Bratislava a později Břeclav.
Pobočka Brno byla velmi početná a měla na Slovensku již nějaké skušenosti s dodávaním projektů, kterých jsem se po škole zůčastnil (Ostravský skup. Vodovod, skup. v. MUB – Modrokam. Uh. Baně, skup. v. Myjava aj.) Na velký rozmach v zásobování obyvatel na slovensku kapacitně slabá pobočka v Bratislavé nestačila plně pokrýt požadavky ZsVAK a tak nejbližší bylo Brno.
Na projektu skupinového vodovodu Trenčín jsem pracoval v 60-tych letech. Základem byl inv. záměr investora (Dr Neupauer), schválený KNV (ing. Kniška), sestávajíci z přívodu vody z prameniště Selec (50 l/s) potrubím Js 400vedoucím přes Stankovce obloukem po stát. Silnicích do vodojemu Biskupice. Záměr byl limitován invěstičním nákladem.
V té době byl Trenčín zásoben z pramene HUK (asi 6 l/s) a studnou na Sihoti (30 l/s). Rozvodná síť byla poze ve vnitrním městě a novém sídlišti Sihoť. Směrný plán města počítal s výstavbou domů do 6-ti podlaží a zástavba měla být pouze v údolní rovině řeky Váh. Problém byl i v mapovém podkladu, neexistovalo jednotné měřítko, některé části města byli v různých měřítkách, zastaralé maďarské mapy, plán rozvodu vodovodu byl nedostatečný a byl hlavně v paměti vedoucího provozu.“ (8)
. „Generální řešení“ –nazýval sa tento úvodný projekt skupinového vodovou obsiahol v sebe návrh celého budúceho zásobovania vodou mesta Trenčín a priľahlých obcí.
V projekte sa uvažovalo s týmito vodnými zdrojmi :
1/ Studňa na Hornej Sihoti o výdatnosti 30 l/s, výhľadovo ale kvôli okolitej zástavbe neperspektívna.
2/ Pramenisko Soblahovská cesta – doplniť a zrekonštruovať
3/ Prameň HUK má veľmi kolísavú výdatnosť, pre budúcnosť ho využívať pre obec Soblahov, do Trenčína len prebytky.
4/ Pramene Selec I a II , výdatnosť cca 43 l/s,
poslúžia pre mesto a pre obce po trase prívodného potrubia
5/ premeň Selec III bude slúžiť len pre zásobovanie obce
6/ Prameň Jazero v Soblahove – nie je zachytený, možná výdatnosť 12 až 16 l/s. Vzhľadom na jeho polohu nie je vyhovujúci pre obec Soblahov, ale výhodný pre Trenčín.
7/ Prameň Jazero v Dobrej je práve zachytený, výdatnosť je 80 l/s.
8/ Prameň Kostolná nie je zachytený, predpokladaná výdatnosť je 42 l/s.
Voda z prameňov Selec I, II, Soblahov HUK a Jazero a Soblahovská cesta majú byť privedené do vodojemu I (Biskupice), voda z prameňa Jazero v Dobrej do vodojemu II (Kubrá) a voda z prameňa v Kostolnej má slúžiť pre pravú stranu mesta.
V roku 1962 bola vyprojektovaná prvá etapa vodovodu, podľa projektov sa v roku 1964 aj začalo stavať. Vybudoval sa prívod z prameňov Selec do Trenčína, vodojem 2 x 1000 m3 Biskupice a rozšírenie potrubí a vodovodné prípojky v Trenčíne, Trenčianskych Biskupiciach a Kubrej. Okrem toho sa vybudoval vodojem vo Veľkých Stankovciach, strážne domy v Selci a Stankovciach a strážny dvojdom v Trenčíne.
Výrez z prehľadnej situácie SKV III. etapa (9)
V roku 1963 sa však prípravy výstavby vodovodu dostala do pozornosti aj kanalizácia, ale hlavne chýbajúca čistiareň odpadových vôd. V trenčianskych novinách sa objavil tento článok:
„Pod jazom v Trenčianskych Biskupiciach vyúsťuje do Váhu kanál splašok mesta Trenčína. Do diaľky niekoľko kilometrov usadzujú sa hnilobné a otravné kaly...... V letných horúčavách stovky detí i dospelých hľadá osvieženie vo vodách váhu a netušia, že miesto osvieženia voda im hrozí najrôznejšími chorobnými nákazami....... Katastrofálna bola najmä otrava v apríli 1961, pri ktorej zahynuli desiatky metrákov rýb, hodnotná to zložka našej výživy. Ohrozená je aj vodná hydina, vtáctvo. Ovzdušie je zamorené nepríjemným zápachom.
Skrátka, tieto mestské splašky sú hnusným a nebezpečným vredom pekného a turistami veľmi vyhľadávaného Trenčína. Otázka výstavby čistiacej stanice stáva sa teda zo dňa na deň vážnejšou a naliehavejšou. Áno, vieme, že vybudovanie čistiacej stanice stojí milióny. Je to vec veľmi drahá. Ale, či zdravie našich ľudí a ich hospodárske záujmy nie sú hodnoty ešte drahšie??
A preto, stovky pracujúcich Trenčína, ďalších obcí po Bodovku, na druhej strane Váhu po Melčice a medzi nimi aj 500 rybárov, radi by čítali na stránkach našich novín, čo vykonali dosiaľ zodpovední pracovníci ONV, MsNV a naši poslanci na odstránenie tohto vredu a kedy sa prikročí konečne k výstavbe čistiacej stanice ?“ (10)
Na projekte čistiarne odpadových vôd a rekonštrukcii kanalizácie sa v skutočnosti pracovalo od začiatku 60 tých rokov. V roku 1961 vypracovala projektová skupina KVRIS v Komárne investičný zámer, ktorý bol postupne spracovaný v ďalších stupňoch projektovej dokumentácie. V roku 1964 vy pracovala iná skupina Hydroprojektu n.p. Brno, pod vedením inžiniera Neklapila úvodný projekt „ Rozšiření kanalizace – celkové řešení – Trenčín“, ktorého súčasťou bol návrh čistiarní odpadových vôd na oboch stranách Váhu, prečerpávacích staníc dažďových vôd do Váhu, povodňovej čerpacej stanice a rekonštrukcie a rozšírenia kanalizácie na oboch stranách Váhu.
Od polovice 60 tých rokov sa paralelne realizovali najprv projekčne a potom aj fyzicky dve veľké investičné akcie – budovanie skupinového vodovodu a výstavba čistiarne odpadových vôd a rozširovanie kanalizácie.
V roku 1966 však došlo aj k novej reorganizácii podnikov vodného hospodárstva.
V roku 1965 vznikla Ústredná správa vodného hospodárstva na Slovensku (ÚRVH), po povodni na Dunaji nahradená v roku 1966 Komisiou SNR pre vodné hospodárstvo a na úrovni krajov sa vytvorili krajské rozpočtové organizácie KOVAK, ktoré nahradili KVRIS. Z podnikov KOVAK bola odčlenená správa vodných tokov. Podľa Ústavného zákona o Československej federácii vzniklo od 1.1.1969 Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva SSR, do ktorého boli začlenené okrem VaK Bratislava, všetky vodohospodárske organizácie.
KOVAK Bratislava, pod ktorú patril aj Trenčín prevzala organizačnú štruktúru bývalého KVRIS, podobne to bolo aj na okresných úrovniach, z niektorými personálnymi zmenami.
Uzavrime preto 60 roky najprv vodovodom.
Druhú etapu vodovodu projektovala tá istá skupina Hydroprojektu Brno. Projekt bol vypracovaný v roku 1966 a budovať sa začalo v roku 1967.
Súčasťou druhej etapy bola čerpacia stanica a vodojem v Dobrej, výtlačné potrubie do vodojemu, Prívodné potrubie do vodojemu Trenčín II Kubrá a tento vodojem, vodovodná sieť v Dobrej, Opatovej a na Zámostí, čerpacia stanica na Soblahovskej a strážny dvojdom. V tretej etape sa budovali vodovodné siete v obciach po trase prívodného potrubia zo Selca a prívodná vetva z prameňa Jazero v Soblahove do Trenčína. Výstavba vodovodu a sním súvisiacich objektov trvala až do konca šesťdesiatych rokov a ešte aj prvé roky v sedemdesiatych rokoch.
Na projekčných prácach sa okrem Hydroprojektu Brno podieľal Doprastav Bratislava, technologické projekty vypracovali Sigma n.p. Hranice, ZPA n.p. Čakovice a Praha. Stavebnú časť budoval Doprastav n.p. Bratislava, závod Žilina, technologické dodávky Sigma n.p. Hranice. Dobudované boli všetky vodné zdroje spomínané v „Generálním řešení“ okrem zdroja Kostolná – tento zdroj nebol mimochodom, nikdy definitívne zachytený.
Vybudovaný systém vodných zdrojov, prívodných potrubí a vodojemov sa stal základom Skupinového vodovodu Trenčín, ktorý sa zo stúpajúcou potrebou vody a rozrastajúcim sa mestom postupne rozšíril až do dnešného stavu.
Kanalizácia a čistiareň odpadových vôd sa začala budovať koncom 60 tých rokov. Hlavný dôraz bol kladený na vybudovaní čistiarne odpadových vôd na ľavej strene Váhu. Čistiareň sa začala budovať už v roku 1967, výstavba postupovala pomaly a už v roku 1971 vypracoval Hydroprojekt Brno štúdiu na rozšírenie čistiarne. V roku 1971 bola hotová hrubá stavba usadzovacích a dosadzovacích nádrží a aktivácie. Vôbec neboli vybudované spojovacie žľaby a závitková čerpacia stanica. Do provizórnej prevádzky bola čistiareň uvedená v roku 1973, výstavba ale pokračovala až do roku 1978. Čistiareň odpadových vôd na pravej strane Váhu sa podľa tohto projektu nezačala stavať nikdy.
V rokoch 1968 – 1970 sa budovali stoky podľa vykonávacích projektov Váhostavu n.p. Bratislava a Hydroprojektu n.p. Brno hlavne na sídlisku Dlhé Hony, v Trenčianskych Biskupiciach a dobudovávali sa vedľajšie zberné stoky zaústené do hlavnej stoky. Na pravej strane Váhu sa s rozrastajúcou bytovou výstavbou a rozširovaním priemyselného areálu predlžoval hlavný zberač – stoka „H“ a budovali za vedľajšie zberače zo Zlatoviec. Hlavná stoka bola vyústená do Zlatoveckého potoka.
Sedemdesiate roky priniesli do výstavby vodovodov a kanalizácii niekoľko zásadných zmien. V prvom rade organizačná zmena - podnik KOVAK sa premenoval na ZsVaK – Západoslovenské vodárne a kanalizácii – organizáciu v pôsobnosti Krajského národného výboru. Ostatná skladba podniku zostala zachovaná. V roku 1973 bola založená projektová skupina ZsVaK-u v Trenčíne. Začínala ako vysunuté pracovisko bratislavskej projektovej skupiny so siedmimi pracovníkmi pod vedením inžiniera Emila Žuchu. V najproduktívnejších rokoch pracovalo v skupine až osemnásť projektantov, a pomocných pracovníkov. Organizačne skupina patrila v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch pod samostatný Inžinierskoprojektový závod ZsVak, potom bola pričlenená na odštepný závod ZsVaK v Trenčíne a prešla aj do vytvorenej TVS a.s. Skupina za vyše tridsať rokov vypracovala okolo 850 projektov vodovodov a kanalizácií pre obce v západoslovenskom kraji. Množstvo prác sa dotýkalo vodovodu, kanalizácie a čistiarne odpadových vôd v meste Trenčín a v obciach prislúchajúcich Skupinovému vodovodu Trenčín.
Podstatnou zmenou pre Trenčín však bolo vypracovanie a v roku 1973 schválenie Územného plánu. Plán umožnil výstavbu sídliska Noviny a Sídliska Juh. Pokiaľ sídlisko Noviny z vodohospodárskeho hľadiska nepredstavovalo žiadny problém, výstavba sídliska Juh priniesla zásadnú zmenu v doterajšom ponímaní vodovodného systému mesta. Od samého začiatku, teda od roku 1900 bolo celé mesto v jednom tlakovom pásme, to znamená zásobované z jedného vodojemu. Ani rozsiahla výstavba vodovodu v šesťdesiatych rokoch nepriniesla v tomto ohľade žiadne prevratné zmeny. Boli vybudované dva nové vodojemy, situované o čosi vyššie ako pôvodný vodojem, ale celé spotrebisko tvorilo jedno tlakové pásmo. Vodojem I. Biskupice a II. Kubrá majú rovnakú kótu maximálnej hladiny – 260,00 m.n.m. Starý vodojem bol časom s prevádzky vyradený.
Na výstavbu sídliska sa vodohospodári pripravili s predstihom. Už v roku 1969 bola ukončená prvá časť hydrogeologického prieskumu prameniska Nemšová, Borčice a projektová skupina Krajského strediska pre vodovody a kanalizácie Ostrava so sídlom v Hraniciach vypracovala „Bilanční podklady k skupinovému vodovodu Nemšová – Skala – Trenčín:. Autor bol inžinier Hanslian.
Prečo ostravská skupina? Od päťdesiatych rokov vodohospodári hľadali riešenie pre zaistenie dostatočného množstva vody pre vtedajší gottwaldovský okres. Ako možné zdroje boli vytypované zdroje v povodí Vláry a Váhu v lokalite Borčice, Nemšová. Tieto by mohli prípadne slúžiť aj pre zásobovanie okresu Považská Bystrica. Postupným vývojom, získaním prístupnejších zdrojov pre Gottwaldov a Považskú Bystricu zostal vodný zdroj v Nemšovej a Borčiciach so zdokumentovanou výdatnosťou 165 l/s voľný pre Trenčín. Okrem toho sa postupne robili hydrogeologické prieskumy v Kľúčovom, Újazde a Skale. Musíme si uvedomiť, že urbanistické štúdie predpokladali, že mesto Trenčín bude mať v roku 2000 cca 100 000 obyvateľov.
V roku 1974 vypracovala projektantka projektového odboru Hranice, Ing. Arna Valová projektovú úlohu a postupne aj ďalšie stupne „Nemšová – Trenčín, prívod vody“. Hlavný dôraz bol kladený na vybudovanie akumulácie na pravej strane Váhu a tým dostatočné zabezpečenie obyvateľstva vodou a na vybudovanie systému umožňujúceho dopraviť vodu na sídlisko Juh. Vodný zdroj tvorili na začiatku tri širokoprofilové studne v pramenisku Nemšová - Borčice, o výdatnosti 135 l/s. Z prameniska je čerpacou stanicou voda vytlačená potrubím 500 mm do vodojemu Nemšová, odtiaľ gravitačne potrubím priemeru 700 mm dĺžky cca 9 km do vodojemu 2 x 2500 m3 Zamarovce, vodojemu III. prvého tlakového pásma. Kopec medzi Skalou a Zamarovcami je vyriešený štôlňou. V Skale je navrhnutá z prívodného potrubia odbočka križujúca Váh aj vážsky kanál, ktorou sa privádza voda do čerpacej stanice Kubrá, ktorá je tiež súčasťou tejto stavby. Z čerpacej stanice je vybudované potrubie profilu 400 mm dĺžky 4 600 m do vodojemu 2,0 tlakového pásma obsahu 2 x 1500 m3 na sídlisku Juh. Sídlisko je situované na kopci, kde kóta prvých podlaží domov na najnižšom mieste je okolo 250 m.n.m. a na najvyššom mieste okolo 300 m.n.m. Projektanti preto rozdelili sídlisko do troch tlakových pásiem – 1,5-2,0 a 2,5. Kóta maximálnej hladiny vodojemu v pásme 1,5 je 390.00 m.n.m a v 2,5 pásme 350,00 m.n.m. V prvej etape boli vybudované vodojemy 2,0 a 2,5 tlakového pásma. Z vodojemu 2,0 pásma je voda čerpaná do vodojemu 2,5 tlakového pásma. Výstavba sídliska trvá v podstate do dnešného dňa, najväčšia intenzita výstavby bola od polovice sedemdesiatych rokov do začiatku deväťdesiatych rokov.
Odkanalizovanie sídliska bolo o niečo jednoduchšie z hľadiska návrhu kanalizácie. Okrem sídlištných stôk bola vybudovaná stoka o priemere 1200 mm spájajúca sídlisko s hlavným zberačom, na odľahčenie dažďových vôd bola vybudovaná odľahčovacia komora a odľahčovacia stoka zaústená do Lavičkového potoka.
Začiatkom osemdesiatych rokov sa stal opäť aktuálny problém čistenia odpadových vôd na pravej strane Váhu. Bolo vypracovaných niekoľko štúdií, jednak projektovou skupinou ZsVaK-u v Trenčíne, jednak Hydroprojektom Brno. Problematickým bolo stanoviť miesto čistiarne odpadových vôd. Po zložitých úvahách bolo napokon vybraté miesto za sútokom Zlatovského potoka so Zlatovským kanálom a stavba pravobrežnej čistiarne sa stala prvou veľkou vodohospodárskou akciou na pravej strane Váhu na prahu 21. storočia.
Návrh pravobrežnej ČOV (13)
V polovici osemdesiatych rokov vypracoval inžinier Podhrázský z Hydroprojektu Brno štúdiu rekonštrukcie a rozšírenia vodovodného systému mesta Trenčín. V štúdii boli prvý krát použité počítačom vykonané hydrotechnické výpočty. Štúdii predchádzalo niekoľko bilančných prepočtov potreby vody a výdatnosti vodných zdrojov, z ktorých vychádzalo, že Skupinový vodovod Trenčín bude už v roku 1990 potrebovať o cca 100 l/s vody, ako má zaistené v jestvujúcich zdrojoch. Ako naliehavá potreba sa ukázalo využitie zachyteného vodného zdroja Štvrtok nad Váhom, ktorého doporučená výdatnosť bola 200 l/s. V štúdii Ing. Podhrázský navrhol niekoľko alternatív prívodného potrubia a umiestnenia štvrtého vodojemu. Začiatkom deväťdesiatych rokov bolo vybudované cca 18 km dlhé vodovodné potrubie priemeru 600 mm do nového vodojemu 2 x 5000 m3 na Hornom Šianci. Vodojem je umiestnený o 8 m vyššie ako ostatné tri vodojemy prvého tlakového pásma a je tak riadiacim vodojemom tohto pásma. Projekt vypracoval Hydroconsult Bratislava, stredisko Trenčín, hlavný inžinier projektu Ing. Smolán Privedením vody zo Štvrtku do Trenčína sa tak uzatvoril systém skupinového vodovodu.
Čerpacia stanica Štvrtok (14)
Voda do mesta je privádzaná zo štyroch svetových strán..Jedinou nevýhodou je, že ani jeden veľký vodný zdroj sa nenachádza na území mesta. Studne na Soblahovskej a Hornej Sihoti ohrozuje postupná zástavba územia v ochranných pásmach a jediný väčší gravitačný zdroj Kalinky sú príliš malé pre potrebu čo i len jednej mestskej časti. Mesto je preto odkázané na dobrú funkciu Skupinového vodovodu a na spoluprácu s obcami, na území ktorých sa veľké vodné zdroje nachádzajú.
Deväťdesiate roky priniesli aj veľkú kanalizačnú stavbu na ľavej strane Váhu – rekonštrukciu kanalizačného zberača nazvaného „Východ“ od napojenia na jestvujúcu stoku „A“ na Palackého ulici až po ulicu K Výstavisku. Stavbu projektoval inžinier Smolán z trenčianskej pobočky Hydroconsult-u a stavali Vodohospodárske stavby Trenčín, neskoršie už ako VOD-EKO Trenčín.
Koniec dvadsiateho storočia priniesol okrem iného aj nový Smerný územný plán mesta. Firma AUREX, s hlavným architektom Dušanom Kostovským postupne navrhuje rozvoj mestskej infraštruktúry a podľa toho sa riadia aj nároky na nové investície pre vodné hospodárstvo. Najväčšia potrebná investícia je do rekonštrukcie ľavobrežnej čistiarne odpadových vôd, ktorá sa už projekčne pripravuje opäť na brnenskom Hydroprojekte.
Opäť sa zmenila štruktúra organizácie vodného hospodárstva. Vodovodná a kanalizačná infraštruktúra bola vrátená obciam a mestám. V trenčianskom regióne si obce založili akciovú spoločnosť TVK – Trenčianske vodárne a kanalizácie, ktorej akcionárom je aj mesto Trenčín O správu majetku a prevádzku vodovodu a kanalizácie sa stará Trenčianska vodohospodárska spoločnosť (TVS a.s.), ktorá vznikla privatizáciou okresného závodu ZsVaK v Trenčíne. Po privatizácii sa majoritným vlastníkom spoločnosti stala SUEZ environnement/ Ondeo.
Štúdium histórie vodovodu a kanalizácie umožňuje spoznať spôsob, myšlienkové pochody, princípy, podľa ktorých navrhovali naši predchodcovia. Umožňuje pochopiť, prečo v určitých obdobiach navrhovali, projektovali a stavali tak, ako sa to zachovalo. Pochopenie ich práce často dovoľuje navrhnúť v súčasnosti lepšie postupy, riešenia. Umožňuje sa vyvarovať chýb. Chyby často vznikajú nie z nepripravenosti projektanta, alebo jeho nevedomosti. Sú podmienené spoločenskými a politickými danosťami doby, v ktorej projekt vzniká. Návrh sietí reaguje na dobovú potrebu, zohľadňuje v tej dobe platné názory urbanistov a architektov. Pochopenie postupného vývoja systému umožňuje precíznejší návrh jeho ďalšieho pokračovania a rozvoja. V časovom slede rozvoja sa dajú vysledovať uzlové body, ovplyvňujúce ďalšie pokračovanie, či už dobré, horšie alebo zlé. Niekedy si náprava vyžaduje vrátiť sa hlbšie k chybnému uzlu a odstrániť tento a celé ďalšie riešenie opraviť aj za cenu radikálnej zmeny systému. Kopenie chýb, omylov a ignorancie sa obyčajne vypomstí.
Myšlienkové pochody našich predchodcov boli veľmi podobné našim. Nemali síce naše technické vybavenie, ale to nebránilo čistému a jasnému technickému úsudku. Koniec koncov starí Rimania mali len olovenú tyčinku, voskovú tabuľku a predsa dokázali navrhnúť a postaviť kloaku maximu, alebo aquadukty privádzajúce vodu do Ríma z niekoľko desiatok kilometrových vzdialeností. Samozrejme mali svoj vynikajúci technický rozum a vodárenský cit. Na vyše storočnej histórii vodovodu a kanalizácie v Trenčíne má zásluhu množstvo projektantov, staviteľov, technikov, pracovníkov prevádzky a iných vodohospodárov. Mená nie všetkých sa zachovali v archívoch a našom vedomí. Nasledujúci zoznam nie je možno dokonalý, ale je pravdepodobne jediný, ktorý jestvuje. Prosím o odpustenie každého, na koho som zabudol, alebo koho meno som nenašiel na žiadnom výkrese, alebo listine. Mená sú radené od počiatku , približne od roku 1899. Pri mnohých nepoznám dátum narodenia ani smrti, uvádzam preto dátum, kedy pracoval pre Trenčín. Zo žijúcich uvádzam starších ako 70 rokov.
1889 - 1918
Dillnberger Vojtech inžinier 1899
prvý projektant vodovodu a kanalizácie, pracovník riaditeľstva vodných stavieb v Budapešti
Göndör Gabriel inžinier 1900, 1913
projekt vodovodu, technický posudok vodovodu, neskorší riaditeľ vodární v Košiciach, má tam pamätnú tabuľu.
Adorján a Fried 1910,1911
Budapeštianska firma, stavba mestskej kanalizácie
Asher a spoločnosť 1912
Stavba kanalizácie Kollárova štvrť
Bleuer Ödön inžinier 1910, 1911
Stavba mestského vodovodu, spoločník pri stavbe kanalizácie, postavil aj dnešné gymnázium v Trenčíne, v Budapešti secesnú vilu
Berta a Kováč stavitelia, v roku 1919 čerpacia stanica na Hornej Sihoti, v roku 1936 vodovod
Farkas Koloman strojný inžinier, viedol oddelenie hygieny na riaditeľstve vodohospodárskych stavieb v Budapešti, začiatkom dvadsiateho storočia venoval sa príprave projektov trenčianskeho vodovodu
Gervai Fridrich, inžinier, projekt kanalizačnej ČS z roku 1900
Kvassay Eugen, inžinier, ministerský radca riaditeľ Riaditeľstva vodných stavieb v Budapešti od 1899 do 1918.
Kubinszky Leo inžinier, prednosta stavebného referátu mesta Trenčín od roku 1907 do 1916.
Mayer Štefan inžinier, mestský technický referent, dozoroval stavbu kanalizácie od roku 1909.
Riedl Fridrich projekt kanalizácie mesta z roku 1906.
Rella a synovcovia firma stavala vodojem v roku 1910.
Szlovák Eugen stavebný dozor pri stavbe kanalizácie v roku 1910, projekt čerpacej kanalizačnej stanice, situácia vodovodu z roku 1910.
Steiner Farkas vrtmajster, vrt na Hornej Sihoti.
Thiess Vavrinec palier na stavbe vodovodu v roku 1910, zachytával prameň HUK v Soblahove.
1919 – 1938
Blažek Odon inžinier
Mestský technický referent od roku 1920 do roku 1945
Cicutto Anton trenčiansky podnikateľ, 1929 až 1930 kanalizácie na Hlbokej ulici
Just Armand inžinier, hlavný technický referent mesta v dvadsiatych rokoch, potom zamestnanec Tiberghien s.r.o.
Kowalski Jaroslav inžinier projektant firmy Pick a Kowalski Bratislava, projekt kanalizácie mesta z roku 1939.
Lampel Karol inžinier spolu s firmou Cicuttovia kanalizácia Hlboká ulica1929-1930.
Maráky Alexander staviteľ, okrem iných stavieb , zachytenie Pekelných prameňov z roku 1924.
Ostrovský Juraj vodomajster od roku 1925 až do roku 1942 sa staral o prevádzku vodovou a kanalizácie v meste.
Oravec Jozef vodomajster od roku 1942 do roku 1966, zachytával prameň na Selci, staral sa o celý mestský vodovod až do svojej smrti.
Pick Karol inžinier, vlastník firmy Pick a Kowalski, projekt kanalizácie 1939.
Tomek František staviteľ architekt, stavba kanalizácie pred železničnou stanicou,1943, niekoľko projektov uličných vodovodov.
1939 – 1944
Filipp Dominik, staviteľ, architekt v 1943 vodovod na Hornej Sihoti
1945 – 1989
Cingálek Ján v rokoch 1966 až 1988 riaditeľ KOVAK a ZsVaK OZ Trenčín
Dohnányi Gustáv inžinier stavebný podnikateľ v päťdesiatych rokoch projektant v Komunotechne a Keramoprojekte
Elek Tibor inžinier v šesťdesiatych rokoch pracovník KOVAK, na starosti vodné zdroje
Faško Dezider inžinier, pracovník PR ZsVaK, dozoroval stavbu ČOV a kanalizácie v sedemdesiatych rokoch.
Fiam Ján inžinier, Okresný stavený podnik, kanalizácia Zámostie, šesťdesiate roky
Glos Vladimír, inžinier, prvý riaditeľ OVHS v Trenčíne, od roku 1961, po 1966 projektant v Keramoprojekte n.p. Trenčín
Hrodegh Ladislav inžinier, vodohospodár v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch na ONV OPLVH v Trenčíne
Hanslian Anton inžiner, projektant Vodovodov a kanalizácii Ostrava, bilančné posúdenie v roku 1969
Jozefčík Roman, staviteľ architekt, kanalizácia II. etapa na Hornej Sihoti od roku 1942 do 1948.
Jankovič Jaroslav inžinier, vedúci oddelenia projekcie KVRIS, KOVAK, ZsVaK Bratislava od roku 1966 do 1989.
Kardoš Ján inžinier, technický námestník ZsVaK OZ Trenčín od sedemdesiatych rokov, privatizoval ZsVaK OZ, od roku 1998 generálny riaditeľ TVS a.s.
Kniška Július inžinier od roku 1942 prednosta úradu, neskôr KNV Bratislava, odsúhlasoval, kontroloval a radil pri všetkých vodohospodárskych stavbách aj v okrese Trenčín.
Kontštek Štefan, stavebný dozor VS sedemdesiate a osemdesiate roky
Majdúch Ján inžinier, projektant Hydroconsult Trenčín, 1970 Štúdia vodohospodárskych pomerov Trenčín.
Neveriš Jozef, staviteľ, stavebný dozor ZsVaK pre stavby 1970- 1980 v okrese Trenčín.
Neupauer Jozef inžinier zachytával prameň Selec 1949, revidoval stavby skupinového vodovou Trenčín od roku 1952 ako zamestnanec KVRIS, KOVAK a ZsVaK Bratislava.
Neklapil Milan inžinier, hlavný projektant Hydroprojekt n.p. Brno, kanalizácia, čistiarne odpadových vôd
Pírek Miloslav inžinier projektant HDP Brno, šesťdesiate roky, vodovod
Podhrázský Ľubomír inžinier, hlavný projektant Hydroprojekt n.p. Brno projekt vodovodu 1962, štúdia vodovodu 1985.
Šerek Milan inžinier, docent České vysoké učení technické Brno, projekt vodovodu 60-te roky, prepojenie vodojemov Zamarovce – Kubrá 80-te roky
Štibrány František, staviteľ, KOVAK, ZsVaK, stavebný dozor v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch.
Smatana František inžinier, vedúci projekcie TVS a.s., 1990-2000
Trailin Alexander inžinier vedúci mestského stavebného úradu od roku 1946, podpísaný na projekte SKV Trenčín v roku 1952 vo firme Keramoprojekt Trenčín.
Topoli Milan, inžinier, vedúci prevádzky ZsVaK OZ Trenčín, riaditeľ ZsVaK po roku 1989, privatizoval ZsVaK OZ.
Uhliar Štefan inžinier, vedúci strediska Hydroconsult Trenčín
Valová Arna, inžinier, hlavná projektantka prívodu vody z Nemšovej do Trenčína v sedemdesiatych rokoch, projektant Vodovodov a kanalizácii Ostrava, stredisko Hranice.
Zachar Ján inžinier, v šesťdesiatych rokoch vedúci odboru vodného hospodárstva na ONV Trenčín
Žucha Emil inžinier, vedúci projekčnej skupiny ZsVaK v Trenčíne od roku 1973, v rokoch 1989 až 1995 technický námestník OZ ZsVaK Trenčín.
Firmy – projektové práce, dodávateľské práce:
AQUATIS s.r.o. Brno od roku 1992 – po privatizácii časti HDP Brno, pravobrežná ČOV
ČESKOSLOVENSKÉ STAVEBNÉ ZÁVODY - ČSSZ
Národný podnik, krajový závod Bratislava – expozitúra Ba – 147 Trenčín Od roku 1948
ČSSZ – závod pre stavbu hydrocentrál Trenčianske Biskupice 1950
ČSSZ národný podnik STAVOPROJEKT
Návrhové stredisko pre vodné stavby
DOPRASTAV n.p. Bratislava, Žilina, vodovody a kanalizácie sedemdesiate roky, pravobrežná ČOV
HYDROPROJEKT n.p. Praha odštepný závod Brno, vodovod a kanalizácia, ČOV šesťdesiate až deväťdesiate roky.
HYDROCONSULT n.p. Bratislava, stredisko Trenčín, vodovod, kanalizácia osemdesiate a deväťdesiate roky
KOMUNOTECHNA
Technická
kancelária národných výborov – od roku 1949, prvý projekt
Skupinového vodovodu, päťdesiate roky
HYDROSTAV n.p. Bratislava, stavba kanalizácie
KERAMOPROJEKT n.p.
Od roku 1951 národný podnik v Prahe, Brne a Trenčíne, v roku 1958 ako samostatný
projektový ústav s celoslovenskou pôsobnosťou, od roku 1969 rezortná projektovo – inžinierska organizácia Ministerstva stavebníctva, od roku 1992 PIO Keramoprojekt.
KSVK Ostrava, stredisko Hranice, projekt Nemšová-Trenčín, sedemdesiate a osemdesiate roky
OKRESNÝ STAVEBNÝ PODNIK n.p. stavba a projekt kanalizácie Zámostie šesťdesiate roky
VPÚ - Vojenský projektový ústav Bratislava 1955 - sídlisko Dlhé Hony
STAVOPROJEKT n.p. vodovodne a kanalizačné rozvodné potrubia na sídlisku JUH, sedemdesiate roky
ŠPÚ - Štátny projektový ústav pre výstavbu miest a dedín Bratislava Sídlisko Horná Sihoť
VÁHOSTAV n.p. projektová správa Bratislava – vykonávacie projekty SKV šesťdesiate roky, kanalizácia
VODNÉ ZDROJE n.p. Praha, Bratislava prieskumné práce šesťdesiate až deväťdesiate roky
VODOHOSPODÁRSKE STAVBY n.p. Bratislava
Od roku 1951 založené ako Krajské vodohospodárske stavby (KVS), od roku 1959 Vodohospodárske stavby (VS n.p.) Bratislava, stredisko 03 Trenčín, od roku 1988 štátny podnik (VS š.p.) od roku 1990 odštepný závod 03 Trenčín,
Od roku 1992 VOD EKO
Trenčín
VODOSTAV n.p. vodovody na území mesta
šesťdesiate a sedemdesiate roky
SIGMA PUMPY n.p. – v roku 1950
SIGMA n.p. do konca dvadsiateho storočia
Vlastník a prevádzkovateľ vodovodu a kanalizácie:
Do roku 1951 vlastnilo vodohospodársky majetok mesto Trenčín o prevádzku sa staral správca vodárne s robotníkmi.
Technické záležitosti vybavoval mestský technický referent, pracovník stavebného referátu mesta.
Od 1. januára 1951 majetok prešiel do správy KVS (Krajská vodohospodárska služba), pozemky prešli do vlastníctva Československého štátu, prevádzku zabezpečovalo stredisko KVS v Trenčíne.
Od 1.januára 1954 ZVAK - Zásobovanie vodou a kanalizácie, správa Trenčín, pracovníci zostávali rovnakí.
Od 1.júla 1960 vznikli KVRIS – Krajské vodohospodárske rozvojové a investičné stredisko a okresné správy OVS – Okresná vodohospodárska správa. V Trenčíne boli do OVS zlúčení zamestnanci vodární v Trenčíne, Novom Meste nad Váhom a Trenčianskych Tepliciach. Tento systém potom z malými úpravami prežil až do súčasnosti. Správa mala riaditeľa, ekonomický a výrobno-technický úsek, útvar vodných tokov a stredisko v Trenčíne a Novom Meste nad Váhom.
Od 1966 nahradili KVRIS Krajské organizácie vodovodov a kanalizácii KOVAK, z ktorých bola odčlenená správa vodných tokov, ostatná štruktúra zostala nezmenená
Od
1970 ZsVaK,
Západoslovenské vodárne a kanalizácie
, okresný závod Trenčín.
Od roku 1989 ZsVaK štátny podnik Bratislava, odštepný závod Trenčín.
Od roku 1998 sa majetok prinavrátil mestu, ktoré ho vložilo do akciovej spoločnosti TVK a.s. – Trenčianske vodárne a kanalizácie, správu majetku a prevádzku zabezpečuje priamy následník ZsVaK – Trenčianska vodohospodárska spoločnosť TVS a.s. s majoritným akcionárom SUEZ environnement/ONDEO.
POZNÁNKY
(1) Mgr. Jozef Čery : Oslobodenie mesta Trenčín (Voľne spracované podľa poznámok JUDr. Gerharda Šebáka)
(2) Fotografia – rodinný archív Peter Oravec
(3) List zo dňa 22.10.1947, archív TVS a.s. Trenčín
(4) Citát z „Uznesenia číslo 230/1951, fond Magistrátu mesta Trenčín (MMT), Štátny archív Trenčín
(5) Vodný zdroj SELEC, fotografia archív TVS a.s.
(6) Projekt SKV Trenčín, vypracoval KERAMOPROJEKT n.p. rok 1952, archív TVS a.s. Trenčín
(7) Citát zo „Zpráva o zásobovaní vodou strediska OVHS T r e n č í n“ archív TVS a.s. Trenčín
(8) List Ľubomíra Podhrázského zo septembra 2008, archív Ing. Ivan Bosý
(9) Prehľadná situácia1:25000 SKV III. etapa, archívne číslo V-1253, archív TVS a.s.
(10) Trenčianske noviny č. 18, 8.máj 1963,autor Jozef Belák
(11) Výkres 1-9-0 archívne číslo 1399, Rozšírenie kanalizácie a čistiarne odpadových vôd 1966, archív TVS a.s.
(12) Výkres 2.3.17 archívne číslo 2708 „Trenčín- obytný obvod Juh hlavný projektant Ing. Bílek Hydroprojekt Brno, archív TVS a.s. Trenčín
(13) návrh pravobrežnej ČOV, Hydroprojekt Brno, archív TVS a.s.
(14) Čerpacia stanica štvrtok, archív TVS a.s. Trenčín
(15) Znaky firiem z listinného materiálu, archív TVS a.s. Trenčín
Autor: Ing. Ivan Bosý, Trenčín.
Toto dielo chráni Autorský zákon.
Autorovi patria práva hlavne podľa autorského zákona, najmä
označenie autorstva, nepozmeňovanie diela, udeľovanie súhlasu na verejný prenos a iné rozširovanie, a právo na odmenu za využitie diela.
Nižšie nasleduje prípadná reklama poskytovateľa: