VSTAVBA VODOVODU A KANALIZCIE
V TRENNE V R. 1945 - 2000
Ing.Ivan Bos
Rok 1945 bol poslednm rokom vojny, zaiatkom roku sa bojovalo ete aj na zem mesta Trenn, ale pracovnci, ktor sa starali o zsobovanie vodou zrejme museli pracova za kadej situcie. Dokladom je aj tto krtka historka z rozsiahlych pamt doktora ebka.
„ V noci z 9. na 10. aprla 1945 dorazili k Trennu prv sovietske prieskumn hliadky od Soblahova a Mnchovej Lehoty a zaujali svoje bojov postavenie na nvr Breziny v blzkosti Calbkovej vily, v hornej asti ulice Priekopy, dnes Partiznskej ulice... alia skupina sovietskych vojsk postupovala po komunikcii smerujcej do Trenna od Soblahova. I ke im v postupe pred Trennom saovali umiestnen betnov kvdre, protitankov ztarasy a odpor nemeckho vojska, ktor zaujalo obrann pozcie v zkopoch, v guometnch hniezdach, delostreleck prprava a tanky Sovietskej armdy odpor zlikvidovali. Poas tchto bojov sovietsky tank vyboil z cesty a pod jeho vhou sa preborila zem prve na miestach, kde bolo uloen vodovodn potrubie vedce z pramea „HUK“ v Soblahove do Trenna, dolo k jeho narueniu a zastaveniu dodvky vody do Trenna. Vzniknut poruchu na vodovode aj s vyprostenm tanku v priebehu troch dn za sporadickej streby zabezpeil vodovodn majster mesta Jozef Oravec so svojimi pracovnkmi. Vo veernch hodinch 9. aprla 1945 bola osloboden znan as Soblahovskej a Cintornskej ulice. Centrum mesta Trenn v tom ase bolo ete v rukch Nemcov. Mestom prechdzali poetn ozbrojen nemeck hliadky, ktor znemoovali akkovek in pohyb v meste, to znamen aj mestskch poriadkovch hliadok a vo vych podlaiach domov boli umiestovan guometn hniezda.“ (1)
Nov kapitolu dejn zaname ukkou, e vodovod musel fungova aj v ase katastrof a krz a pracovnci vodrn boli vdy pripraven zasiahnu. Vodomajster Jozef Oravec pracoval pre mestsk rad od roku 1943. Cel svoj ivot venoval vodram, preiel vo svojej funkcii vetkmi premenami organizcie riadenia vodnho hospodrstva. Na jeho ivote meme ilustrova zmeny, ktormi prechdzala spolonos poas pdesiatych a esdesiatych rokov.
Vodomajster Jozef Oravec - vstup do armatrnej komory starho vodojemu Pod hradom (2)
Do roku 1951 patrili vodrne pod stavebn odbor mestskho radu. Vedcim stavebnho radu od roku 1920 a do roku 1945 bol ininier Odon Blaek. Od roku 1946 bol technickm radcom ininier Alexander Trailin, rusk emigrant, zememerask ininier. Prv povojnov roky boli venovan dokonovaniu stavieb rozostavanch pred vojnou a iastone aj poas vojnovho obdobia. Najbliie tri roky bud na najbliiu dobu poslednmi pre skromn podnikatesk firmy. Samozrejme chvu trvalo, km sa ako tak usporiadali pomery na radoch, aj ke vek personlne otrasy sa ete len blili. Zatia ete fungovali skromn firmy. V jni roku 1945 pe predseda Nrodnho vboru Okresnmu nrodnmu vboru, e ete neme predloi celkov vytovanie za II. etapu kanalizcie na Hornej Sihoti preto, e tto ete nie je dokonen a na dokonenie stavby bude potrebnch ete „aspo“ 1 500 000.-Ks.V auguste sa rozhodlo predsednctvo Nrodnho vboru vyzva arch. Romana Jozefka, aby pokraoval v zadanej prci na stavbe kanalizcie. Okrem kanalizcie na Hornej Sihoti sa rozhodlo mesto vybudova aj kanalizciu na Krovej ulici, dnenej Jilemnickho ulici, ako podklad slil projekt z roku 1939 firmy „Pick a Kowalski“. Tento projekt slil a do polovice 60 tch rokov ako zkladn podklad pri projektovan a budovan kanalizcie. V roku 1948 bol vytvoren celottny nrodn podnik ESKOSLOVENSK STAVEBN ZVODY, ktor pojal najprv do takzvanej „nrodnej sprvy“ vetkch podnikateov v stavebnctve, ako dodvateov, tak projektantov. Pod „nrodnou sprvou“ dokonil ete stavite architekt Jozefk II. etapu kanalizcie na Hornej Sihoti, firma Posista, slovensk podnikatestvo stavieb s.r.o. kanalizciu na Krnej (dnenej Jilemnickho) ulici a stavite architekt Tomek kanalizciu pred elezninou stanicou.
Rok 1947 a as roku 1948 boli posledn mesiace slobodnho podnikania, posledn akcie skromnch firiem.
V roku 1947 sa zaala ovea vznamnejia akcia, tkajca sa v konenom dsledku celho mesta. Podniky a obce na pravej strane Vhu oslovili Miestny nrodn vbor Trenn. List pripomna situciu mesta pred vye pdesiatimi rokmi a svojou naliehavosou oslovuje ete aj dnes. List je napsan na hlavikovom papieri firmy NEHERA. Niekoko cittov z listu:
„ Podpsan sprvy podnikov, stavov a miestne nrodn vbory obc tak v mene svojom ako aj v mene obyvatestva vzrstajcej oblasti na pravom brehu Vhu dovouj si optovne upozorni na neudraten stav a nebezpeenstvo, ktormu je okrem priemyselnho robotnctva vystaven i znan poet obyvateov pre nedostatok pitnej vody v dsledku nevybudovania vodovodu v tejto tvrti.
......Prakticky je teda cel tvr bez itkovej vody. o to znamen pri pote cca 5000 obyvateov v sdruench obciach a cca 2.000 obyvateov ubytovanch v interntoch a obytnch budovch zvodov, nie je treba rozvdza...... Nrodn podnik Nehera, odevn sluba, ktor zsobuje odevami cel Slovensko a subne sa rozvja aj jeho zahranin obchod, m toho asu 1.800 zamestnancov.... mieni zapoa so stavbou novej tyrposchodovej tovrenskej budovy, m sa poet zamestnancov zvi na cca 2,000 osb........Prv slovensk tovre na drodie, lieh a pokrmov masti zsobuje ¾ zemia Slovenska drodm a 23% umelm tukom. K vrobe tchto lnkov potrebuje podnik bezpodmienene zdravotne nezvadn vodu. Za danej situcii s nezvadnou vodou me dojs k obmedzeniu, alebo zastaveniu prevdzky a vroby dnes tak dleitho potravnho lnku pri vive obyvatestva Slovenska.
Vetky priemyseln podniky a obyvatestvo z tejto tvrti u viackrt sa domhaly npravy aspo zriadenm kanalizcie........ Doterajie iadosti zostaly nepovimnut s poukazom, e prekkou vybudovania kanalizcie je neustlen projekt hydrocentrly na Vhu, ako aj to, e nebol ete vypracovan veobecn regulan pln vekho Trenna. Dnes tieto prekky u nejestvuj, lebo projekt hydrocentrly je u v stavbe a regulan pln mesta Trenna je taktie v hlavnch smerniciach vypracovan.
Preto optovne poukazujc na komisionlne pokraovanie da 14. t.m. ctivo iadame, aby mesto dnes u bezodkladne prikroilo k vybudovaniu v prvom rade aspo kanalizcie, aby nebezpeenstvo rozrenia epidemickch chorb z nedostatku pitnej vody bolo ihne odstrnen a aby bol terajm a novm podnikom umonen al rozvoj a rozkvet v prospech nroda a ttu. Predpoklady v tomto prpade s u dan. Oakvajc pochopenie vo veci sme v dokonalej cte : (3)
Okrhle a obdnikov peiatky Miestnych nrodnch vborov a firiem:
Zsobovanie pravej strany mesta pitnou vodou z avej strany bolo v tej dobe nemon. Oba brehy spjal namiesto cez vojnu z nienho mosta iba pontnov, cez ktor nebolo mon previes vodovodn potrubie. S tm sa uvaovalo a pri vstavbe novho mosta. Na pravej strane Vhu sa v blzkosti mesta nenachdzal iaden v zdroj vody. Vodn zdroj v Kostolnej nebol zachyten a nie je ani do dnenho da. Vedenie mesta sa urite zaoberalo otzkou vodnch zdrojov, hlavne ke vieme, e sa pripojenm okolitch obci na pravej aj avej strane Vhu uvaovalo s budovanm „Vekho Trenna“. V oktbri roku 1948 dostal vodomajster Oravec prkaz zaa z prpravnmi prcami na zachytvan vodnho zdroja v Selci.
Zachytvacie prce viedol Ing. Neupauer, znmy svojim zaujatm pre vodn zdroje a mimo inho aj znalec vodohospodrskej situcie okolia Trenna. Prame bol zachyten, ale na svoje vyuvanie si musel poka najmenej 15 rokov.
tla pramea SELEC I (5)
V roku 1951 prilo aj k zsadnej reorganizcii vodnho hospodrstva, hlavne k prevodu majetku mesta tkajceho sa vodovodu do sprvy ttnej organizcie. 1. janura 1951 sa vytvorili z vodohospodrskej sluby technickch refertov KNV zariadenia ttnej sprvy nazvan krajsk vodohospodrske sluby. Rada MNV v Trenne „Uznesenm“ slo 230/1951 schvauje odovzdanie a prevzatie „vodovodnej a kanlovej siete do sprvy KVS, sloky A, Krajskej vodohospodrskej sluby v Bratislave“. Odovzdvali sa nasledujce „poloky“ .
.„ 1./ Sie vodovodn s prsluenstvom, dve pramenn jmky v Soblahove, prvodnho vodovodnho potrubia ø 175 mm v dke cca 9.5 km, jednoho vodojemu obsahu cca 50- 175 mm v dke cca 35 km, vodovodnch prpojok cca 1.050 kusov, podzemnch hydrantov 172 ks a ostatnch zariaden z erpacej stanice na Sihoti s dvoma elektr. erpadlami a prsl. z jednej studne s ochrannm zemm.
2./ Sie kanalizan tvor potrubie v dke cca 23 km, ø 30-135/200 cm s prsl. novmi dodatone vybudovanmi sekami s prsl. rozvodnmi objektami, preerpacia stanica pri bitunku s 3. erpadlami, preerpacia stanica pod podjazdom s 2 erpadlami.
3./ Objekty vodovodn a kanalizan s prsl. ochrannm zemm, da dodatonho zamerania a pozemnokninho zalenenia.
4./ Hospodrska, prevdzkov a obytn budova na Palackho ulici .7.
5./ Uskladnen prevdzkov a drbov material, da zvl. Zoznamu.
6./ Zamestnanci od vodovodnej a kanlovej drby da zadelenia.“(4)
V roku 1951 zaal vznika, v marci roku 1952 bol dokonen vznamn projekt – „Nvrh Trenianskeho skupinovho vodovodu“. Projekt m zsadn vznam pre koncepciu budceho zsobovania mesta vodou. To tejto doby sa vetka pozornos venovala len mestu Trenn, aj ke jeden z hlavnch zdrojov, historicky prv, prame HUK sa nachdza mimo katastrlne zemie mesta. Prv krt sa riei skupina obc v trase prvodnho potrubia, alternatvne sa uvdzaj rzne vodn zdroje, prv krt v histrii mestskho vodovodu Trenn s predloen podrobn hydrotechnick vpoty. Do tejto doby sa potreba vody potala vinou s poukazom na skuton spotrebu vody v podobne vekch mestch, ktor u mali zaveden vodovod, odhadovala sa priemern potreba na obyvatea.
Projekt je vypracovan s vekou starostlivosou, vkresy s rune maovan, aj situcie a pozdne profily. Men projektantov nie s nikde uveden, sprva a vkresy s opeiatkovan peiatkou KERAMOPROJEKT s podpisom Ing. Trailina, ktor v tej dobe v Keramoprojekte v Trenne pracoval. V „Podrobnom nvrhu“ s vpoty potreby vody pre cel skupinu obc. Poda tohto projektu sa nikdy nestavalo, poslil vak ako zkladn idea pre budci projekt trenianskeho skupinovho vodovodu.
Obal z projektu SKV Trenn (6)
V polovici pdesiatych rokov sa zaalo s budovanm vodovodu na pravej strane Vhu. V roku 1954 bol u v prevdzke provizrny cestn most, do ktorho bolo uloen vodovodn potrubie profilu 100 mm a to umonilo vyprojektova a nsledne vybudova vodovod na Bratislavskej ceste a priahlch uliciach. V Bratislavskej ceste u bolo vhadovo poloen potrubie profilu 250 mm.
V investinej lohe, ktor slila ako podklad k alej projektovej dokumentcii sa vak kontatovalo e jestvujce vodn zdroje ( prame „Huk“, vtan studa na Hornej Sihoti a Soblahovsk „ponorka“ ) nebud stai dodva poadovan mnostvo vody a ani pre budcnos nie je vyhliadnut iadny vodn zdroj, ktor by stail na riadne zsobenie pravobrenho zemia mesta. Navrhovan rieenie sa povaovalo za provizrne, obyvatelia mali by zsobovan vodou len z vtokovch stojanov a do doby vybudovania vodovodu z prameov v Kostolnej a Selci. V roku 1957 bol dobudovan definitvny cestn most, v ktorom bolo uloen potrubie profilu 250 mm a je tam do dnenho da. Toto dostatone nadimenzovan potrubie umonilo vyprojektova a vybudova vodovodn potrubie aj vo vtedajch obciach Istebnk a Orechov. Ete pred tm sa zvil poet studn na Soblahovskej ceste na tri, kad o vdatnosti cca 12 l/s.
Vodovodn potrubia vak chbali aj v uliciach na avej strane mesta a predstavitelia mesta sa doadovali od podniku Zsobovanie vodou a kanalizcie doplnenie vodovodnej a kanalizanej siete v uliciach mesta. Rozrastajce sa mesto ntilo jeho predstaviteov vne sa zaobera otzkou zsobovania pitnou vodou. Budovalo sa rozsiahle sdlisko na Soblahovskej ceste, pokraovalo sa s vstavbou na Hornej Sihoti. Vodu poadoval aj rozrastajci sa potravinrsky, odevn ale aj strojrsky priemysel.
Rok 1960 priniesol zsadn zmeny v zemnom lenen republiky, nov stavu, nov ttny znak a nov nzov. Pre vodohospodrov to prinieslo tieto zmeny : bola zruen Sprva vodnho hospodrstva a prslun krajsk sprvy Zsobovania vodou a kanalizcie. Krajsk organizcie ZVAK sa zruili ku du 30. jna 1960 . K 1. jlu vznikli nov krajsk rozpotov organizcie KVRIS – Krajsk vodohospodrske rozvojov a investin stredisko a okresn sprvy OVS – Okresn vodohospodrska sprva. Sasou okresnch sprv boli aj sprvcovia tokov. V Trenne vznikla Okresn vodohospodrska sprva. Riaditeom sa stal Ing. Glos a k dispozcii mal 24 technickohospodrskych pracovnkov v dvoch strediskch – Trenne a Novom Meste nad Vhom. Vedenie sdlilo na Palackho ulici v budove dnenho Piaristickho gymnzia, na opanej strane ulice. Palackho . 4 bol hospodrsky dvor, kancelrie technikov a byt vodomajstra pna Oravca. Poda sprvy, ktor vypracovalo vedenie v roku 1961 bol stav vodovodu a kanalizcie k roku 1960 neuteen. Spotreba vody vzrstla od roku 1952 na dvojnsobok na 2,46 mil. m3 za rok a zdvojnsobil sa aj poet odberateov na 1859. Vodn zdroje vak zostvali stle tie ist a hlavnm problmom bol jeden vodojem nedostatonej kapacity.
„Vzhadom na to, e poiadavka na vodu neustle stpala, bolo potrebn zabezpei nov vodn zdroje. Ako provizrium boli vybudovan zdroje na Soblahovskej v roku 1954 a to dve studne a v roku 1957 al tret zdroj. Celkov vdatnos priemern vetkch troch vodnch zdrojov je asi 35 l/sec.
Mono poveda, e zabezpeenos vo vodnch zdrojoch nie je temer iadna. Obsah vodojemu 400 m3 vyhovoval tak v roku 1930 avak na dnen spotrebu vody nijako nevyhovuje. Preto prevdzka je vemi namhav, tlaky vody v sieti sa asto rapdne menia o m za nsledok zvyovanie potu porch.
Dnes stoj vodovod pred problmom ako zsobi nestly rozvoj sdlisk, kde je spotreba vody skutone vysok. Pravdepodobne bude potrebn robi nejak nov opatrenia na zskanie vody ete do asu, km bude dan do prevdzky prvod vody z prameov zo Selca. Prvoradou podmienkou je vak zabezpei osadenie tretej a tvrtej smeny na studniach na Soblahovskej ceste a spustenie CO zdroja do provizrnej prevdzky.“ (7)
Narastajci tlak na potrebu vody pre rozirujce sa mesto printil znovu opri mylienku trenianskeho skupinovho vodovodu. Hlavnm projektantom sa teraz stal Ing. ubomr Podhrzsk z Hydroprojektu n.p. Praha, poboka Brno. Hydroprojekt mal aj zvod v Bratislave, tam sa ale viac venovali vodnm dielam na Dunaji a Vhu. V roku 2008 spomnal 80 ron hlavn projektant takto:
Pvodn to byl Hydroprojekt Praha, poboky Brno, Ostrava, Bratislava a pozdji Beclav.
Poboka Brno byla velmi poetn a mla na Slovensku ji njak skuenosti s dodvanm projekt, kterch jsem se po kole zastnil (Ostravsk skup. Vodovod, skup. v. MUB – Modrokam. Uh. Ban, skup. v. Myjava aj.) Na velk rozmach v zsobovn obyvatel na slovensku kapacitn slab poboka v Bratislav nestaila pln pokrt poadavky ZsVAK a tak nejbli bylo Brno.
Na projektu skupinovho vodovodu Trenn jsem pracoval v 60-tych letech. Zkladem byl inv. zmr investora (Dr Neupauer), schvlen KNV (ing. Knika), sestvajci z pvodu vody z pramenit Selec (50 l/s) potrubm Js 400vedoucm pes Stankovce obloukem po stt. Silnicch do vodojemu Biskupice. Zmr byl limitovn invstinm nkladem.
V t dob byl Trenn zsoben z pramene HUK (asi 6 l/s) a studnou na Sihoti (30 l/s). Rozvodn s byla poze ve vnitrnm mst a novm sdliti Siho. Smrn pln msta potal s vstavbou dom do 6-ti podla a zstavba mla bt pouze v doln rovin eky Vh. Problm byl i v mapovm podkladu, neexistovalo jednotn mtko, nkter sti msta byli v rznch mtkch, zastaral maarsk mapy, pln rozvodu vodovodu byl nedostaten a byl hlavn v pamti vedoucho provozu.“ (8)
. „Generln een“ –nazval sa tento vodn projekt skupinovho vodovou obsiahol v sebe nvrh celho budceho zsobovania vodou mesta Trenn a priahlch obc.
V projekte sa uvaovalo s tmito vodnmi zdrojmi :
1/ Studa na Hornej Sihoti o vdatnosti 30 l/s, vhadovo ale kvli okolitej zstavbe neperspektvna.
2/ Pramenisko Soblahovsk cesta – doplni a zrekontruova
3/ Prame HUK m vemi kolsav vdatnos, pre budcnos ho vyuva pre obec Soblahov, do Trenna len prebytky.
4/ Pramene Selec I a II , vdatnos cca 43 l/s,
poslia pre mesto a pre obce po trase prvodnho potrubia
5/ preme Selec III bude sli len pre zsobovanie obce
6/ Prame Jazero v Soblahove – nie je zachyten, mon vdatnos 12 a 16 l/s. Vzhadom na jeho polohu nie je vyhovujci pre obec Soblahov, ale vhodn pre Trenn.
7/ Prame Jazero v Dobrej je prve zachyten, vdatnos je 80 l/s.
8/ Prame Kostoln nie je zachyten, predpokladan vdatnos je 42 l/s.
Voda z prameov Selec I, II, Soblahov HUK a Jazero a Soblahovsk cesta maj by priveden do vodojemu I (Biskupice), voda z pramea Jazero v Dobrej do vodojemu II (Kubr) a voda z pramea v Kostolnej m sli pre prav stranu mesta.
V roku 1962 bola vyprojektovan prv etapa vodovodu, poda projektov sa v roku 1964 aj zaalo stava. Vybudoval sa prvod z prameov Selec do Trenna, vodojem 2 x 1000 m3 Biskupice a rozrenie potrub a vodovodn prpojky v Trenne, Trenianskych Biskupiciach a Kubrej. Okrem toho sa vybudoval vodojem vo Vekch Stankovciach, strne domy v Selci a Stankovciach a strny dvojdom v Trenne.
Vrez z prehadnej situcie SKV III. etapa (9)
V roku 1963 sa vak prpravy vstavby vodovodu dostala do pozornosti aj kanalizcia, ale hlavne chbajca istiare odpadovch vd. V trenianskych novinch sa objavil tento lnok:
„Pod jazom v Trenianskych Biskupiciach vysuje do Vhu kanl splaok mesta Trenna. Do diaky niekoko kilometrov usadzuj sa hnilobn a otravn kaly...... V letnch horavch stovky det i dospelch had osvieenie vo vodch vhu a netuia, e miesto osvieenia voda im hroz najrznejmi chorobnmi nkazami....... Katastroflna bola najm otrava v aprli 1961, pri ktorej zahynuli desiatky metrkov rb, hodnotn to zloka naej vivy. Ohrozen je aj vodn hydina, vtctvo. Ovzduie je zamoren neprjemnm zpachom.
Skrtka, tieto mestsk splaky s hnusnm a nebezpenm vredom peknho a turistami vemi vyhadvanho Trenna. Otzka vstavby istiacej stanice stva sa teda zo da na de vnejou a naliehavejou. no, vieme, e vybudovanie istiacej stanice stoj miliny. Je to vec vemi drah. Ale, i zdravie naich ud a ich hospodrske zujmy nie s hodnoty ete drahie??
A preto, stovky pracujcich Trenna, alch obc po Bodovku, na druhej strane Vhu po Melice a medzi nimi aj 500 rybrov, radi by tali na strnkach naich novn, o vykonali dosia zodpovedn pracovnci ONV, MsNV a nai poslanci na odstrnenie tohto vredu a kedy sa prikro konene k vstavbe istiacej stanice ?“ (10)
Na projekte istiarne odpadovch vd a rekontrukcii kanalizcie sa v skutonosti pracovalo od zaiatku 60 tch rokov. V roku 1961 vypracovala projektov skupina KVRIS v Komrne investin zmer, ktor bol postupne spracovan v alch stupoch projektovej dokumentcie. V roku 1964 vy pracovala in skupina Hydroprojektu n.p. Brno, pod vedenm ininiera Neklapila vodn projekt „ Rozien kanalizace – celkov een – Trenn“, ktorho sasou bol nvrh istiarn odpadovch vd na oboch stranch Vhu, preerpvacch stanc daovch vd do Vhu, povodovej erpacej stanice a rekontrukcie a rozrenia kanalizcie na oboch stranch Vhu.
Od polovice 60 tch rokov sa paralelne realizovali najprv projekne a potom aj fyzicky dve vek investin akcie – budovanie skupinovho vodovodu a vstavba istiarne odpadovch vd a rozirovanie kanalizcie.
V roku 1966 vak dolo aj k novej reorganizcii podnikov vodnho hospodrstva.
V roku 1965 vznikla stredn sprva vodnho hospodrstva na Slovensku (RVH), po povodni na Dunaji nahraden v roku 1966 Komisiou SNR pre vodn hospodrstvo a na rovni krajov sa vytvorili krajsk rozpotov organizcie KOVAK, ktor nahradili KVRIS. Z podnikov KOVAK bola odlenen sprva vodnch tokov. Poda stavnho zkona o eskoslovenskej federcii vzniklo od 1.1.1969 Ministerstvo lesnho a vodnho hospodrstva SSR, do ktorho boli zalenen okrem VaK Bratislava, vetky vodohospodrske organizcie.
KOVAK Bratislava, pod ktor patril aj Trenn prevzala organizan truktru bvalho KVRIS, podobne to bolo aj na okresnch rovniach, z niektormi personlnymi zmenami.
Uzavrime preto 60 roky najprv vodovodom.
Druh etapu vodovodu projektovala t ist skupina Hydroprojektu Brno. Projekt bol vypracovan v roku 1966 a budova sa zaalo v roku 1967.
Sasou druhej etapy bola erpacia stanica a vodojem v Dobrej, vtlan potrubie do vodojemu, Prvodn potrubie do vodojemu Trenn II Kubr a tento vodojem, vodovodn sie v Dobrej, Opatovej a na Zmost, erpacia stanica na Soblahovskej a strny dvojdom. V tretej etape sa budovali vodovodn siete v obciach po trase prvodnho potrubia zo Selca a prvodn vetva z pramea Jazero v Soblahove do Trenna. Vstavba vodovodu a snm svisiacich objektov trvala a do konca esdesiatych rokov a ete aj prv roky v sedemdesiatych rokoch.
Na projeknch prcach sa okrem Hydroprojektu Brno podieal Doprastav Bratislava, technologick projekty vypracovali Sigma n.p. Hranice, ZPA n.p. akovice a Praha. Stavebn as budoval Doprastav n.p. Bratislava, zvod ilina, technologick dodvky Sigma n.p. Hranice. Dobudovan boli vetky vodn zdroje spomnan v „Generlnm een“ okrem zdroja Kostoln – tento zdroj nebol mimochodom, nikdy definitvne zachyten.
Vybudovan systm vodnch zdrojov, prvodnch potrub a vodojemov sa stal zkladom Skupinovho vodovodu Trenn, ktor sa zo stpajcou potrebou vody a rozrastajcim sa mestom postupne rozril a do dnenho stavu.
Kanalizcia a istiare odpadovch vd sa zaala budova koncom 60 tch rokov. Hlavn draz bol kladen na vybudovan istiarne odpadovch vd na avej strene Vhu. istiare sa zaala budova u v roku 1967, vstavba postupovala pomaly a u v roku 1971 vypracoval Hydroprojekt Brno tdiu na rozrenie istiarne. V roku 1971 bola hotov hrub stavba usadzovacch a dosadzovacch ndr a aktivcie. Vbec neboli vybudovan spojovacie aby a zvitkov erpacia stanica. Do provizrnej prevdzky bola istiare uveden v roku 1973, vstavba ale pokraovala a do roku 1978. istiare odpadovch vd na pravej strane Vhu sa poda tohto projektu nezaala stava nikdy.
V rokoch 1968 – 1970 sa budovali stoky poda vykonvacch projektov Vhostavu n.p. Bratislava a Hydroprojektu n.p. Brno hlavne na sdlisku Dlh Hony, v Trenianskych Biskupiciach a dobudovvali sa vedajie zbern stoky zasten do hlavnej stoky. Na pravej strane Vhu sa s rozrastajcou bytovou vstavbou a rozirovanm priemyselnho arelu predloval hlavn zbera – stoka „H“ a budovali za vedajie zberae zo Zlatoviec. Hlavn stoka bola vysten do Zlatoveckho potoka.
Sedemdesiate roky priniesli do vstavby vodovodov a kanalizcii niekoko zsadnch zmien. V prvom rade organizan zmena - podnik KOVAK sa premenoval na ZsVaK – Zpadoslovensk vodrne a kanalizcii – organizciu v psobnosti Krajskho nrodnho vboru. Ostatn skladba podniku zostala zachovan. V roku 1973 bola zaloen projektov skupina ZsVaK-u v Trenne. Zanala ako vysunut pracovisko bratislavskej projektovej skupiny so siedmimi pracovnkmi pod vedenm ininiera Emila uchu. V najproduktvnejch rokoch pracovalo v skupine a osemns projektantov, a pomocnch pracovnkov. Organizane skupina patrila v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch pod samostatn Ininierskoprojektov zvod ZsVak, potom bola prilenen na odtepn zvod ZsVaK v Trenne a prela aj do vytvorenej TVS a.s. Skupina za vye tridsa rokov vypracovala okolo 850 projektov vodovodov a kanalizci pre obce v zpadoslovenskom kraji. Mnostvo prc sa dotkalo vodovodu, kanalizcie a istiarne odpadovch vd v meste Trenn a v obciach prislchajcich Skupinovmu vodovodu Trenn.
Podstatnou zmenou pre Trenn vak bolo vypracovanie a v roku 1973 schvlenie zemnho plnu. Pln umonil vstavbu sdliska Noviny a Sdliska Juh. Pokia sdlisko Noviny z vodohospodrskeho hadiska nepredstavovalo iadny problm, vstavba sdliska Juh priniesla zsadn zmenu v doterajom ponman vodovodnho systmu mesta. Od samho zaiatku, teda od roku 1900 bolo cel mesto v jednom tlakovom psme, to znamen zsobovan z jednho vodojemu. Ani rozsiahla vstavba vodovodu v esdesiatych rokoch nepriniesla v tomto ohade iadne prevratn zmeny. Boli vybudovan dva nov vodojemy, situovan o osi vyie ako pvodn vodojem, ale cel spotrebisko tvorilo jedno tlakov psmo. Vodojem I. Biskupice a II. Kubr maj rovnak ktu maximlnej hladiny – 260,00 m.n.m. Star vodojem bol asom s prevdzky vyraden.
Na vstavbu sdliska sa vodohospodri pripravili s predstihom. U v roku 1969 bola ukonen prv as hydrogeologickho prieskumu prameniska Nemov, Borice a projektov skupina Krajskho strediska pre vodovody a kanalizcie Ostrava so sdlom v Hraniciach vypracovala „Bilann podklady k skupinovmu vodovodu Nemov – Skala – Trenn:. Autor bol ininier Hanslian.
Preo ostravsk skupina? Od pdesiatych rokov vodohospodri hadali rieenie pre zaistenie dostatonho mnostva vody pre vtedaj gottwaldovsk okres. Ako mon zdroje boli vytypovan zdroje v povod Vlry a Vhu v lokalite Borice, Nemov. Tieto by mohli prpadne sli aj pre zsobovanie okresu Povask Bystrica. Postupnm vvojom, zskanm prstupnejch zdrojov pre Gottwaldov a Povask Bystricu zostal vodn zdroj v Nemovej a Boriciach so zdokumentovanou vdatnosou 165 l/s von pre Trenn. Okrem toho sa postupne robili hydrogeologick prieskumy v Kovom, jazde a Skale. Musme si uvedomi, e urbanistick tdie predpokladali, e mesto Trenn bude ma v roku 2000 cca 100 000 obyvateov.
V roku 1974 vypracovala projektantka projektovho odboru Hranice, Ing. Arna Valov projektov lohu a postupne aj alie stupne „Nemov – Trenn, prvod vody“. Hlavn draz bol kladen na vybudovanie akumulcie na pravej strane Vhu a tm dostaton zabezpeenie obyvatestva vodou a na vybudovanie systmu umoujceho dopravi vodu na sdlisko Juh. Vodn zdroj tvorili na zaiatku tri irokoprofilov studne v pramenisku Nemov - Borice, o vdatnosti 135 l/s. Z prameniska je erpacou stanicou voda vytlaen potrubm 500 mm do vodojemu Nemov, odtia gravitane potrubm priemeru 700 mm dky cca 9 km do vodojemu 2 x 2500 m3 Zamarovce, vodojemu III. prvho tlakovho psma. Kopec medzi Skalou a Zamarovcami je vyrieen tlou. V Skale je navrhnut z prvodnho potrubia odboka kriujca Vh aj vsky kanl, ktorou sa privdza voda do erpacej stanice Kubr, ktor je tie sasou tejto stavby. Z erpacej stanice je vybudovan potrubie profilu 400 mm dky 4 600 m do vodojemu 2,0 tlakovho psma obsahu 2 x 1500 m3 na sdlisku Juh. Sdlisko je situovan na kopci, kde kta prvch podla domov na najniom mieste je okolo 250 m.n.m. a na najvyom mieste okolo 300 m.n.m. Projektanti preto rozdelili sdlisko do troch tlakovch psiem – 1,5-2,0 a 2,5. Kta maximlnej hladiny vodojemu v psme 1,5 je 390.00 m.n.m a v 2,5 psme 350,00 m.n.m. V prvej etape boli vybudovan vodojemy 2,0 a 2,5 tlakovho psma. Z vodojemu 2,0 psma je voda erpan do vodojemu 2,5 tlakovho psma. Vstavba sdliska trv v podstate do dnenho da, najvia intenzita vstavby bola od polovice sedemdesiatych rokov do zaiatku devdesiatych rokov.
Odkanalizovanie sdliska bolo o nieo jednoduchie z hadiska nvrhu kanalizcie. Okrem sdlitnch stk bola vybudovan stoka o priemere 1200 mm spjajca sdlisko s hlavnm zberaom, na odahenie daovch vd bola vybudovan odahovacia komora a odahovacia stoka zasten do Lavikovho potoka.
Zaiatkom osemdesiatych rokov sa stal op aktulny problm istenia odpadovch vd na pravej strane Vhu. Bolo vypracovanch niekoko tdi, jednak projektovou skupinou ZsVaK-u v Trenne, jednak Hydroprojektom Brno. Problematickm bolo stanovi miesto istiarne odpadovch vd. Po zloitch vahch bolo napokon vybrat miesto za stokom Zlatovskho potoka so Zlatovskm kanlom a stavba pravobrenej istiarne sa stala prvou vekou vodohospodrskou akciou na pravej strane Vhu na prahu 21. storoia.
Nvrh pravobrenej OV (13)
V polovici osemdesiatych rokov vypracoval ininier Podhrzsk z Hydroprojektu Brno tdiu rekontrukcie a rozrenia vodovodnho systmu mesta Trenn. V tdii boli prv krt pouit potaom vykonan hydrotechnick vpoty. tdii predchdzalo niekoko bilannch prepotov potreby vody a vdatnosti vodnch zdrojov, z ktorch vychdzalo, e Skupinov vodovod Trenn bude u v roku 1990 potrebova o cca 100 l/s vody, ako m zaisten v jestvujcich zdrojoch. Ako naliehav potreba sa ukzalo vyuitie zachytenho vodnho zdroja tvrtok nad Vhom, ktorho doporuen vdatnos bola 200 l/s. V tdii Ing. Podhrzsk navrhol niekoko alternatv prvodnho potrubia a umiestnenia tvrtho vodojemu. Zaiatkom devdesiatych rokov bolo vybudovan cca 18 km dlh vodovodn potrubie priemeru 600 mm do novho vodojemu 2 x 5000 m3 na Hornom ianci. Vodojem je umiestnen o 8 m vyie ako ostatn tri vodojemy prvho tlakovho psma a je tak riadiacim vodojemom tohto psma. Projekt vypracoval Hydroconsult Bratislava, stredisko Trenn, hlavn ininier projektu Ing. Smoln Privedenm vody zo tvrtku do Trenna sa tak uzatvoril systm skupinovho vodovodu.
erpacia stanica tvrtok (14)
Voda do mesta je privdzan zo tyroch svetovch strn..Jedinou nevhodou je, e ani jeden vek vodn zdroj sa nenachdza na zem mesta. Studne na Soblahovskej a Hornej Sihoti ohrozuje postupn zstavba zemia v ochrannch psmach a jedin v gravitan zdroj Kalinky s prli mal pre potrebu o i len jednej mestskej asti. Mesto je preto odkzan na dobr funkciu Skupinovho vodovodu a na spoluprcu s obcami, na zem ktorch sa vek vodn zdroje nachdzaj.
Devdesiate roky priniesli aj vek kanalizan stavbu na avej strane Vhu – rekontrukciu kanalizanho zberaa nazvanho „Vchod“ od napojenia na jestvujcu stoku „A“ na Palackho ulici a po ulicu K Vstavisku. Stavbu projektoval ininier Smoln z trenianskej poboky Hydroconsult-u a stavali Vodohospodrske stavby Trenn, neskorie u ako VOD-EKO Trenn.
Koniec dvadsiateho storoia priniesol okrem inho aj nov Smern zemn pln mesta. Firma AUREX, s hlavnm architektom Duanom Kostovskm postupne navrhuje rozvoj mestskej infratruktry a poda toho sa riadia aj nroky na nov investcie pre vodn hospodrstvo. Najvia potrebn investcia je do rekontrukcie avobrenej istiarne odpadovch vd, ktor sa u projekne pripravuje op na brnenskom Hydroprojekte.
Op sa zmenila truktra organizcie vodnho hospodrstva. Vodovodn a kanalizan infratruktra bola vrten obciam a mestm. V trenianskom regine si obce zaloili akciov spolonos TVK – Trenianske vodrne a kanalizcie, ktorej akcionrom je aj mesto Trenn O sprvu majetku a prevdzku vodovodu a kanalizcie sa star Trenianska vodohospodrska spolonos (TVS a.s.), ktor vznikla privatizciou okresnho zvodu ZsVaK v Trenne. Po privatizcii sa majoritnm vlastnkom spolonosti stala SUEZ environnement/ Ondeo.
tdium histrie vodovodu a kanalizcie umouje spozna spsob, mylienkov pochody, princpy, poda ktorch navrhovali nai predchodcovia. Umouje pochopi, preo v uritch obdobiach navrhovali, projektovali a stavali tak, ako sa to zachovalo. Pochopenie ich prce asto dovouje navrhn v sasnosti lepie postupy, rieenia. Umouje sa vyvarova chb. Chyby asto vznikaj nie z nepripravenosti projektanta, alebo jeho nevedomosti. S podmienen spoloenskmi a politickmi danosami doby, v ktorej projekt vznik. Nvrh siet reaguje na dobov potrebu, zohaduje v tej dobe platn nzory urbanistov a architektov. Pochopenie postupnho vvoja systmu umouje precznej nvrh jeho alieho pokraovania a rozvoja. V asovom slede rozvoja sa daj vysledova uzlov body, ovplyvujce alie pokraovanie, i u dobr, horie alebo zl. Niekedy si nprava vyaduje vrti sa hlbie k chybnmu uzlu a odstrni tento a cel alie rieenie opravi aj za cenu radiklnej zmeny systmu. Kopenie chb, omylov a ignorancie sa obyajne vypomst.
Mylienkov pochody naich predchodcov boli vemi podobn naim. Nemali sce nae technick vybavenie, ale to nebrnilo istmu a jasnmu technickmu sudku. Koniec koncov star Rimania mali len oloven tyinku, voskov tabuku a predsa dokzali navrhn a postavi kloaku maximu, alebo aquadukty privdzajce vodu do Rma z niekoko desiatok kilometrovch vzdialenost. Samozrejme mali svoj vynikajci technick rozum a vodrensk cit. Na vye storonej histrii vodovodu a kanalizcie v Trenne m zsluhu mnostvo projektantov, staviteov, technikov, pracovnkov prevdzky a inch vodohospodrov. Men nie vetkch sa zachovali v archvoch a naom vedom. Nasledujci zoznam nie je mono dokonal, ale je pravdepodobne jedin, ktor jestvuje. Prosm o odpustenie kadho, na koho som zabudol, alebo koho meno som nenaiel na iadnom vkrese, alebo listine. Men s raden od poiatku , pribline od roku 1899. Pri mnohch nepoznm dtum narodenia ani smrti, uvdzam preto dtum, kedy pracoval pre Trenn. Zo ijcich uvdzam starch ako 70 rokov.
1889 - 1918
Dillnberger Vojtech ininier 1899
prv projektant vodovodu a kanalizcie, pracovnk riaditestva vodnch stavieb v Budapeti
Gndr Gabriel ininier 1900, 1913
projekt vodovodu, technick posudok vodovodu, neskor riadite vodrn v Koiciach, m tam pamtn tabuu.
Adorjn a Fried 1910,1911
Budapetianska firma, stavba mestskej kanalizcie
Asher a spolonos 1912
Stavba kanalizcie Kollrova tvr
Bleuer dn ininier 1910, 1911
Stavba mestskho vodovodu, spolonk pri stavbe kanalizcie, postavil aj dnen gymnzium v Trenne, v Budapeti secesn vilu
Berta a Kov stavitelia, v roku 1919 erpacia stanica na Hornej Sihoti, v roku 1936 vodovod
Farkas Koloman strojn ininier, viedol oddelenie hygieny na riaditestve vodohospodrskych stavieb v Budapeti, zaiatkom dvadsiateho storoia venoval sa prprave projektov trenianskeho vodovodu
Gervai Fridrich, ininier, projekt kanalizanej S z roku 1900
Kvassay Eugen, ininier, ministersk radca riadite Riaditestva vodnch stavieb v Budapeti od 1899 do 1918.
Kubinszky Leo ininier, prednosta stavebnho refertu mesta Trenn od roku 1907 do 1916.
Mayer tefan ininier, mestsk technick referent, dozoroval stavbu kanalizcie od roku 1909.
Riedl Fridrich projekt kanalizcie mesta z roku 1906.
Rella a synovcovia firma stavala vodojem v roku 1910.
Szlovk Eugen stavebn dozor pri stavbe kanalizcie v roku 1910, projekt erpacej kanalizanej stanice, situcia vodovodu z roku 1910.
Steiner Farkas vrtmajster, vrt na Hornej Sihoti.
Thiess Vavrinec palier na stavbe vodovodu v roku 1910, zachytval prame HUK v Soblahove.
1919 – 1938
Blaek Odon ininier
Mestsk technick referent od roku 1920 do roku 1945
Cicutto Anton treniansky podnikate, 1929 a 1930 kanalizcie na Hlbokej ulici
Just Armand ininier, hlavn technick referent mesta v dvadsiatych rokoch, potom zamestnanec Tiberghien s.r.o.
Kowalski Jaroslav ininier projektant firmy Pick a Kowalski Bratislava, projekt kanalizcie mesta z roku 1939.
Lampel Karol ininier spolu s firmou Cicuttovia kanalizcia Hlbok ulica1929-1930.
Marky Alexander stavite, okrem inch stavieb , zachytenie Pekelnch prameov z roku 1924.
Ostrovsk Juraj vodomajster od roku 1925 a do roku 1942 sa staral o prevdzku vodovou a kanalizcie v meste.
Oravec Jozef vodomajster od roku 1942 do roku 1966, zachytval prame na Selci, staral sa o cel mestsk vodovod a do svojej smrti.
Pick Karol ininier, vlastnk firmy Pick a Kowalski, projekt kanalizcie 1939.
Tomek Frantiek stavite architekt, stavba kanalizcie pred elezninou stanicou,1943, niekoko projektov ulinch vodovodov.
1939 – 1944
Filipp Dominik, stavite, architekt v 1943 vodovod na Hornej Sihoti
1945 – 1989
Cinglek Jn v rokoch 1966 a 1988 riadite KOVAK a ZsVaK OZ Trenn
Dohnnyi Gustv ininier stavebn podnikate v pdesiatych rokoch projektant v Komunotechne a Keramoprojekte
Elek Tibor ininier v esdesiatych rokoch pracovnk KOVAK, na starosti vodn zdroje
Fako Dezider ininier, pracovnk PR ZsVaK, dozoroval stavbu OV a kanalizcie v sedemdesiatych rokoch.
Fiam Jn ininier, Okresn staven podnik, kanalizcia Zmostie, esdesiate roky
Glos Vladimr, ininier, prv riadite OVHS v Trenne, od roku 1961, po 1966 projektant v Keramoprojekte n.p. Trenn
Hrodegh Ladislav ininier, vodohospodr v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch na ONV OPLVH v Trenne
Hanslian Anton ininer, projektant Vodovodov a kanalizcii Ostrava, bilann posdenie v roku 1969
Jozefk Roman, stavite architekt, kanalizcia II. etapa na Hornej Sihoti od roku 1942 do 1948.
Jankovi Jaroslav ininier, vedci oddelenia projekcie KVRIS, KOVAK, ZsVaK Bratislava od roku 1966 do 1989.
Kardo Jn ininier, technick nmestnk ZsVaK OZ Trenn od sedemdesiatych rokov, privatizoval ZsVaK OZ, od roku 1998 generlny riadite TVS a.s.
Knika Jlius ininier od roku 1942 prednosta radu, neskr KNV Bratislava, odshlasoval, kontroloval a radil pri vetkch vodohospodrskych stavbch aj v okrese Trenn.
Konttek tefan, stavebn dozor VS sedemdesiate a osemdesiate roky
Majdch Jn ininier, projektant Hydroconsult Trenn, 1970 tdia vodohospodrskych pomerov Trenn.
Neveri Jozef, stavite, stavebn dozor ZsVaK pre stavby 1970- 1980 v okrese Trenn.
Neupauer Jozef ininier zachytval prame Selec 1949, revidoval stavby skupinovho vodovou Trenn od roku 1952 ako zamestnanec KVRIS, KOVAK a ZsVaK Bratislava.
Neklapil Milan ininier, hlavn projektant Hydroprojekt n.p. Brno, kanalizcia, istiarne odpadovch vd
Prek Miloslav ininier projektant HDP Brno, esdesiate roky, vodovod
Podhrzsk ubomr ininier, hlavn projektant Hydroprojekt n.p. Brno projekt vodovodu 1962, tdia vodovodu 1985.
erek Milan ininier, docent esk vysok uen technick Brno, projekt vodovodu 60-te roky, prepojenie vodojemov Zamarovce – Kubr 80-te roky
tibrny Frantiek, stavite, KOVAK, ZsVaK, stavebn dozor v esdesiatych a sedemdesiatych rokoch.
Smatana Frantiek ininier, vedci projekcie TVS a.s., 1990-2000
Trailin Alexander ininier vedci mestskho stavebnho radu od roku 1946, podpsan na projekte SKV Trenn v roku 1952 vo firme Keramoprojekt Trenn.
Topoli Milan, ininier, vedci prevdzky ZsVaK OZ Trenn, riadite ZsVaK po roku 1989, privatizoval ZsVaK OZ.
Uhliar tefan ininier, vedci strediska Hydroconsult Trenn
Valov Arna, ininier, hlavn projektantka prvodu vody z Nemovej do Trenna v sedemdesiatych rokoch, projektant Vodovodov a kanalizcii Ostrava, stredisko Hranice.
Zachar Jn ininier, v esdesiatych rokoch vedci odboru vodnho hospodrstva na ONV Trenn
ucha Emil ininier, vedci projeknej skupiny ZsVaK v Trenne od roku 1973, v rokoch 1989 a 1995 technick nmestnk OZ ZsVaK Trenn.
Firmy – projektov prce, dodvatesk prce:
AQUATIS s.r.o. Brno od roku 1992 – po privatizcii asti HDP Brno, pravobren OV
ESKOSLOVENSK STAVEBN ZVODY - SSZ
Nrodn podnik, krajov zvod Bratislava – expozitra Ba – 147 Trenn Od roku 1948
SSZ – zvod pre stavbu hydrocentrl Trenianske Biskupice 1950
SSZ nrodn podnik STAVOPROJEKT
Nvrhov stredisko pre vodn stavby
DOPRASTAV n.p. Bratislava, ilina, vodovody a kanalizcie sedemdesiate roky, pravobren OV
HYDROPROJEKT n.p. Praha odtepn zvod Brno, vodovod a kanalizcia, OV esdesiate a devdesiate roky.
HYDROCONSULT n.p. Bratislava, stredisko Trenn, vodovod, kanalizcia osemdesiate a devdesiate roky
KOMUNOTECHNA
Technick
kancelria nrodnch vborov – od roku 1949, prv projekt
Skupinovho vodovodu, pdesiate roky
HYDROSTAV n.p. Bratislava, stavba kanalizcie
KERAMOPROJEKT n.p.
Od roku 1951 nrodn podnik v Prahe, Brne a Trenne, v roku 1958 ako samostatn
projektov stav s celoslovenskou psobnosou, od roku 1969 rezortn projektovo – ininierska organizcia Ministerstva stavebnctva, od roku 1992 PIO Keramoprojekt.
KSVK Ostrava, stredisko Hranice, projekt Nemov-Trenn, sedemdesiate a osemdesiate roky
OKRESN STAVEBN PODNIK n.p. stavba a projekt kanalizcie Zmostie esdesiate roky
VP - Vojensk projektov stav Bratislava 1955 - sdlisko Dlh Hony
STAVOPROJEKT n.p. vodovodne a kanalizan rozvodn potrubia na sdlisku JUH, sedemdesiate roky
P - ttny projektov stav pre vstavbu miest a dedn Bratislava Sdlisko Horn Siho
VHOSTAV n.p. projektov sprva Bratislava – vykonvacie projekty SKV esdesiate roky, kanalizcia
VODN ZDROJE n.p. Praha, Bratislava prieskumn prce esdesiate a devdesiate roky
VODOHOSPODRSKE STAVBY n.p. Bratislava
Od roku 1951 zaloen ako Krajsk vodohospodrske stavby (KVS), od roku 1959 Vodohospodrske stavby (VS n.p.) Bratislava, stredisko 03 Trenn, od roku 1988 ttny podnik (VS .p.) od roku 1990 odtepn zvod 03 Trenn,
Od roku 1992 VOD EKO
Trenn
VODOSTAV n.p. vodovody na zem mesta
esdesiate a sedemdesiate roky
SIGMA PUMPY n.p. – v roku 1950
SIGMA n.p. do konca dvadsiateho storoia
Vlastnk a prevdzkovate vodovodu a kanalizcie:
Do roku 1951 vlastnilo vodohospodrsky majetok mesto Trenn o prevdzku sa staral sprvca vodrne s robotnkmi.
Technick zleitosti vybavoval mestsk technick referent, pracovnk stavebnho refertu mesta.
Od 1. janura 1951 majetok preiel do sprvy KVS (Krajsk vodohospodrska sluba), pozemky preli do vlastnctva eskoslovenskho ttu, prevdzku zabezpeovalo stredisko KVS v Trenne.
Od 1.janura 1954 ZVAK - Zsobovanie vodou a kanalizcie, sprva Trenn, pracovnci zostvali rovnak.
Od 1.jla 1960 vznikli KVRIS – Krajsk vodohospodrske rozvojov a investin stredisko a okresn sprvy OVS – Okresn vodohospodrska sprva. V Trenne boli do OVS zlen zamestnanci vodrn v Trenne, Novom Meste nad Vhom a Trenianskych Tepliciach. Tento systm potom z malmi pravami preil a do sasnosti. Sprva mala riaditea, ekonomick a vrobno-technick sek, tvar vodnch tokov a stredisko v Trenne a Novom Meste nad Vhom.
Od 1966 nahradili KVRIS Krajsk organizcie vodovodov a kanalizcii KOVAK, z ktorch bola odlenen sprva vodnch tokov, ostatn truktra zostala nezmenen
Od
1970 ZsVaK,
Zpadoslovensk vodrne a kanalizcie
, okresn zvod Trenn.
Od roku 1989 ZsVaK ttny podnik Bratislava, odtepn zvod Trenn.
Od roku 1998 sa majetok prinavrtil mestu, ktor ho vloilo do akciovej spolonosti TVK a.s. – Trenianske vodrne a kanalizcie, sprvu majetku a prevdzku zabezpeuje priamy nslednk ZsVaK – Trenianska vodohospodrska spolonos TVS a.s. s majoritnm akcionrom SUEZ environnement/ONDEO.
POZNNKY
(1) Mgr. Jozef ery : Oslobodenie mesta Trenn (Vone spracovan poda poznmok JUDr. Gerharda ebka)
(2) Fotografia – rodinn archv Peter Oravec
(3) List zo da 22.10.1947, archv TVS a.s. Trenn
(4) Citt z „Uznesenia slo 230/1951, fond Magistrtu mesta Trenn (MMT), ttny archv Trenn
(5) Vodn zdroj SELEC, fotografia archv TVS a.s.
(6) Projekt SKV Trenn, vypracoval KERAMOPROJEKT n.p. rok 1952, archv TVS a.s. Trenn
(7) Citt zo „Zprva o zsobovan vodou strediska OVHS T r e n n“ archv TVS a.s. Trenn
(8) List ubomra Podhrzskho zo septembra 2008, archv Ing. Ivan Bos
(9) Prehadn situcia1:25000 SKV III. etapa, archvne slo V-1253, archv TVS a.s.
(10) Trenianske noviny . 18, 8.mj 1963,autor Jozef Belk
(11) Vkres 1-9-0 archvne slo 1399, Rozrenie kanalizcie a istiarne odpadovch vd 1966, archv TVS a.s.
(12) Vkres 2.3.17 archvne slo 2708 „Trenn- obytn obvod Juh hlavn projektant Ing. Blek Hydroprojekt Brno, archv TVS a.s. Trenn
(13) nvrh pravobrenej OV, Hydroprojekt Brno, archv TVS a.s.
(14) erpacia stanica tvrtok, archv TVS a.s. Trenn
(15) Znaky firiem z listinnho materilu, archv TVS a.s. Trenn
Autor: Ing. Ivan Bos, Trenn.
Toto dielo chrni Autorsk zkon.
Autorovi patria prva hlavne poda autorskho zkona, najm
oznaenie autorstva, nepozmeovanie diela, udeovanie shlasu na verejn prenos a in rozirovanie, a prvo na odmenu za vyuitie diela.
Niie nasleduje prpadn reklama poskytovatea: